sobota 27. apríla 2013

Čo si treba prečítať? -Cath

Rozhodla som sa napísať článok o Ffkách, ktoré čítam a tak nejako vám ich odporúčiť. (zase píšem slovensky -_- whatever) Takže začnem asi od najlepších :) A verte, už som prečítala kopy príbehov a tieto určite stoja za to, nie nejaké obyčajné príbehy. :) Jednodielovky sem písať nebudem.

 Irresistible. - Naureen
Táto ffka je u mňa proste jednotka po všetkých smeroch! Riley je najlepšia kamarátka Harryho ale cíti k nemu aj niečo iné. No Harry má dlhoročnú priateľku, Emmu. Nieje to klasika, je to perfektné a preto dávam 10/10! Rozhodne stojí za prečítanie. 

Dark. -Hannah
Tak zaprvé, Hannah je naprosto úžasná a milá osoba a má strašne super tumblr :DDD vždy tam má super veci (moc tumblr nerozumiem) a gify a všetko :D Vždy mi zlepší náladu. A dark? Všetci určite poznáte ale ja som z toho bola hotová. Teraz to čítam už len na blogu Damie po slovensky ale čítala som to aj anglicky. 
9/10 (proste na irresistible to u mna nemá :D)

Book. -Adela
Táto ffka je slovenská a je vlastne čo ja viem. Proste sa mi páči ako to autorka pojala a tak. Jedna z najlepších slovenských/českých. A aj jej girl from evergreen určitě stojí za to. Už neviem o čo v tom ide ale viem že sa mi to páčilo :D
7/10

The family secret -Miška
Zase slovenská! :D nieje to divné? :D je. Ale tento príbeh je skvelý a vždy rada čítam nové časti. Je tam iba Zayn ako postava. Žiadne 1D, ako Dark. :) Osobne mám rada obe varianty. 1D alebo len jeden. Je to hrozne zapletené a zaujímavé. 

Will you save her? -Tee
Takže, táto je skôr taká oddychová. Zase celkom v poriadku a rada ju čítam aj keď neviem prečo. Proste ma niečim zaujala :) (dala som ju sem lebo jedinú ju mám v záložkách :D)
5/10
   

Možno by sa našli aj ďalšie, ale na tie už si nespomeniem. Evil od Anči samozrejme. Ffka totálne o niečom inom ako ostatné a preto ju tak milujem. Dajte vedieť čo čítate vy a či som vám poradila :) Len neposielajte totalne happyendove trapne ffky dobre? -_- vďaka -Cath ^^

21. Tiptoe: Kdo nás sleduje?

Donucena k další kapitole! Samozřejmě ji chci věnovat mé věrné čtenářce Lucce :3 Řítím se do něčeho o čem nic nevím, ohledně Tiptoe, takže doufám, že se vám to pořád líbí :) A nový trailer! Zanechte mi komentář co si myslíte, jak se to bude dál vyvíjet a jak na vás udělali dojem ty trailery. (Druhý najdete TADY) Vážně jsem vždycky hrozně moc šťastná z každého komentáře :) děkuju za všechno - Cath xx

piatok 26. apríla 2013

Tiptoe trailer!

Hububuu! Konečně je to tady! Trailer k TIPTOE! A hned dva! Abych to vysvětlila...ten první byl spíš zkušební, ne že by byl špatnej ale Beth se mi na Roxy totálně nehodila a našla jsem Katie (jo, jsem závislá na TCD) a myslím si že druhý je mnohem lepší a no uvidíte :3 Zanechte mi prosím komentář tady nebo na YT co si myslíte a o čem to asi tak bude dál prostě cokoliv. Vážně bych to chtěla vědět jo? :) Děkuju moc za vaši podporu v komentářích a Hope you like it! (Další kapitola k nedohledně tak aspoň tohle ^^) - Love y'all!! Cath xx


#1 Omluvte to ale nejde mi sem dát miniatura takže první promo je tady na odkazu (snad vám to pojede): http://www.youtube.com/watch?v=e-6lBNSF4GQ


#2

štvrtok 11. apríla 2013

Evil-part 6.


Prekvapene som na neho pozrela. Prisunula som sa ku nemu a hladkala po hrudi. On ma pobozkal na vlasy.
,,Ja som nad tým uvažovala už dávno a pripomenul mi to vtedy Ben v parku.“
,,Takže?“ opýtal sa váhavo.
,,Je to na tebe.“ Žmurkla som.

17. Tiptoe: Liam se červená a Karamel šílí.


Ráno nebylo o nic lepší než večer. Možná ještě horší. Kocovina a smrad v pokoji. Liam se mi poblil do postele a kdo to musel uklízet? No přece Carmel. Zayn se vyvaluje u bazénu na lehátku a Harry se nebaví s nikým jiným, než se mnou a Roxy. Teď to byly takové party. Harry sám, Liam s Niallem a se mnou, Zayn sám, Louis s Roxy. Dost mě potěšilo, že jsem byla v týmu s Liamem. Ne, nezačínej s tím zase Carmel! Brrrr. Zbavit se pocitu zamilovanosti. Asi jsem vypadala dost divně. „Je ti blbě?“ Niall mi položil ruku na rameno a podíval se mi do očí. Musel se sklonit, to je tak roztomilé. „Um…jo, je mi fajn. Díky.“ „Dobře, jenom seš dost bledá. Na, dej si citronádu.“ Podstrčil mi sklenici citronády s ledem a brčkem. „Díky“ zamumlala jsem a upila si. Takže to ještě jednou shrnu. Zayn leží u bazénu a vyvaluje šunky, Liam vaří a já bych mu měla pomáhat, co hned jdu udělat, protože ho chci vidět. UKLIDNI SE CAR! Okej, Harrymu se někde ve Vile zjevila posilovna a je tam zavřený, nechápu, proč jsem na posilovnu nenarazila při prohlídce. Louis sebral Roxy, se kterou se samozřejmě baví všichni, kromě Zayna, a šli někam pryč. Nejsem si úplně jistá, co dělají, ale určitě to bude v pořádku. Tak, a je to. Šla jsem k baru a sedla jsem si na židli. Liam na druhé straně krájel sýr a otáčel se, aby to mohl hodit do hrnce. Vážně by mě zajímalo, co se snaží uvařit. „Chceš pomoct?“ Podíval se na mě a podával mi mrkev s prkýnkem. Zase ty oči. Zabíjí mě, totálně. „Uhmmmm, jasně proč ne.“ Jop, mluvila jsem dost pomalu a zasněně. Liam se pousmál (a já skoro umřela) a vrátil se ke krájení sýru. Niall mu mezičasem pár kostek ukradl. Carmelin kluk to je. Jo, stejná krevní skupina. Jsem si jistá. Široce jsem se usmívala na mrkev a krájela ji na tenká kolečka. „Počkej, ale já chtěl kostky!“ zasmál se Liam a ukázal na prkýnko plné koleček mrkve. „Ups…“ „Ukaž, udělám to sám.“ Natáhl ruku (dotkl se té mé! Fangirling!) a přitáhl si k sobě prkýnko. Jsem fakt trefená. Šíleně zamilovaná do toho nejdokonalejšího kluka co chodí po Zemi. CARMEL! Zase hádka sama se sebou. Miluju, fakt. Aaaaaa!  Ale co mám dělat. Zamilovala bych se do kohokoliv, kdo mi zachrání život a stará se o mě a… Sklapni. Prostě sklapni Carmel. Tvařme se seriózně. „Promiň. Umm…“ přemýšlela jsem co říct. Dokud mě tyhle pocity nepřepadli, tak jsem si s Liamem vždycky povídala normálně. Ale teď? Trapas. Vzala jsem si skleničku citronády a seskočila ze židle. Ještěže mají Keds gumovou podrážku, protože jinak bych už byla na zemi. Klouže to tady na bílých kachličkách jak na ledu. Nevím, co mě to napadlo, ale rozhodla jsem se jít usmířit Zayna a Harryho. Doufala jsem, že Roxy domluví Louisovi, i když ten s tou hádkou vlastně nic neměl. Niall bude odmítat mluvit se Zaynem a Liam taky. Je to trhlý. Prvního jsem si na plánu napsala Harryho.

streda 10. apríla 2013

pondelok 8. apríla 2013

Feel this moment.


Po dlhom čase rodné Írsko. Chýbalo mi to. Rodina, Greg. Proste, Vianoce u nás doma sú niečo nezabudnuteľné.
Pozeral som cez lietadlové okienko.  Na dlhé pláne, kde padal sneh. Chytá ma nostalgia. Za starými časmi. Vzdychol som a potriasol hlavou aby som všetky myšlienky vyrval z hlavy.
Pristávam v Dubline. Tam ma bude čakať Greg. Teším sa na svojho brata. Ale stále mám divnú náladu. Neviem prečo. Írsko mi neskutočne pripomína veci, detstvo. Všetko..
Hlavne Ellu. Nikto iný ma nikdy nedokázal pochopiť tak ako ona. Vždy tu bola pre mňa a ja pre ňu. Toto mi Írsko pripomínalo. Dlhé prechádzky, rozprávanie. Ella.
Chýbala mi, to nemôžem povedať. Chýbala mi hrozne moc.
Vystúpil som z lietadla a narazil do mňa decembrový vzduch. Bolo tu chladno. Privinul som si ku sebe bundu aby ma trochu ohriala. Nepomohlo.
Divné bolo, v lietadle to bolo pokojné. No vonku. Naše dievčatá. Jasné že ich milujem. Pane bože. Neviem čo by som a chalani bez nich robili. Usmial som sa keď som videl Grega ako prešlapuje z miesta na miesto. Mol nervózny. Kufor som nechala kufrom a rozbehol sa po ňom. Toto bratské objatie mi tak neskutočne chýbalo. Stlačil ma. ,,Chýbal si mi krpec.“ Usmial sa na mňa. ,,Hej aj ty mne.“ Zasmial som sa. ,,Hlavne mi chýbal ten tvoj smiech.“ Usmial sa a postrapatil mi vlasy.
                                                        


Zbehol som si po kufor. Pár dievčatám dal podpis aj sa s nimi odfotil. Keby to bolo možné urobím to s každou jednou ktorá tam prišla kvôli mne. Hrozne si to vážim.
Kufor som vrazil do auta a sadol si na miesto spolujazdca vedľa Grega. ,,Ako sa má Denise?“ usmial som sa keď naštartoval. ,,Chlapče, som s ňou asi ten najšťastnejší chlap na svete.“ Venoval sa ceste.
,,To som rád.“ Prikývol som.
,,Mama sa na teba neskutočne teší.“
,,aj ja na ňu! Ak dlho som ju nevidel..“ zosmutnel som. Gregovy mykalo kútikmi úst. ,,Hej čo je?“ zasmial som sa. ,,Ale nič.“ Zvážnel.
,,Ma neoklameš braček, poznám ťa až príliš dobre.“
,,Nechaj to tak, uvidíš.“ Usmial sa tak šibalsky. ,,Čo?!“ nechápal som.
,,Pšt!“
,,Si strašný Greg.“ Pokrútil som hlavou.
On pokrčil ramenami a venoval sa jazde. Zapol som rádio aby nebolo trápne ticho.
Kiss  you ako naschvál.
,,O bože Niall Horan sedi vedľa mňaaaa!!!!“ začal vyvádzať Greg.
,,Horan starší zmlkni!“ zasmial som sa. Prišlo mi to naozaj vtipné keď váš starší brat sa hrá na directionerku. ,,Vieš čo? Vlastne. Myslíš že by si medzi naše dievčatá dokonalo zapadol.“ Podpichol som ho.
,,No hahaha! Vážne Niallko nie si vtipný.“
Ďalšia hodina bolo o našom podpichovaní. Sme ako klasickí bratia. Žiadna sláva neporuší to puto čo je medzi nami. Nič to neporuší.
                Zaparkoval pred našim domom. Aj tam boli dievčatá. Pofotil som sa s nimi a vzdychol si keď odišli. Myslím, naozaj, niekedy to už podľa mňa preháňajú. Ja ich milujem naozaj. Ale..
Ach je to také ťažké pochopiť že aj my by sme chceli mať súkromie. Že aj my sme len ľudské bytosti. Nič viac.
Greg mi vzal kufor. Mmm, výhoda starších bratov proste. Otvoril dvere a ja som vstúpil späť do toho útulného domčeku. Hneď ma objali teplé ruky mojej mami. Vystískal som ju ako treba.
,,Och miláči tak hrozne i mi chýbal.“ Hladkala ma. ,,Aj ty mne mami.“ Usmial som sa. Videl som  na kraji jej očí slzičku šťastia. Ešte raz om ju objal.
Prišiel k otcovi a aj jeho som objal. Samozrejme že mi aj otec chýbal.
,,Srdiečko.“ Oslovila ma mama. Spýtavo som sa na ňu pozrel. ,,Choď do obývačky, máme pre teba prekvapenie.“ Usmial sa a povbudzujúco mrkla. Nechápal som.
Možno mi toto naznačoval Greg v aute. Vyzul som sa a pomalými krokmi som šiel do obývačky.
Ostal som stáť ako prikovaný. Stála tam ona.
Ale bola iná, taká vyspelá. Tie dlhé hnedé vlasy jej ale ostali. Ella.
Nemo som otvoril ústa od úžasu. Tá, ktorá mi vyčarovala úsmev hocikedy ako som ju videl. Posledný krát som ju videl ako 15 ročný. Ona mala 16. No teraz vyzerala tak  vyspelo. Ale tie oči. Stále to bola ona. Vedel som to, spoznal som ju.
Ale bola taká nádherná, že som sa bál že ak sa jej dotknem vyparí sa. Zmizne ako vtedy. Hodnú chvíľu sme stáli a pozerali na seba. No ona sa rozbehla a ja som ju mohol po tých dlhých rokoch objať. Znovu pocítiť jej vlasy, ktoré ešte stále voňali po ananáse, ako si ich pamatám. ,,Och Ella.“ Povedal som a stláčal som ju. Nechcel som ju pustiť.
,,Niall.“ Povedala moje meno. Po asi 2 minútovom držaní som ju konečne pustil.
,,Ako sa tu berieš?“ opýtal som sa. Stále som nevedel uveriť.
,,To všetko tvoja mama. Už dávno som sa s ňou skontaktovala. Ako som odišla na Miami..“ posledné slová zhltla. Takže to bolo to miesto kde bez rozlúčenia odišla. Znova som ju musel objať. ,,4 roky som ťa nevidel. A teraz si tu.. Bože je to také neuveriteľné.“ Šepkal som jej do jej vlasov.
,,TO je, prepáč mi prosím!“  povedala a odtiahla sa odo mňa. ,,Na koľko si tu?“  opýtal som sa so strachom v hlase. Chcem sa s ňou aspoň rozlúčiť.
,,Dva dni pred novým rokom odchádzam.“ Usmiala sa. Asi tým najkrajším úsmevom pod Slnkom. Ja som vedel že je najkrajší. Tomu úsmevu sa ani Louisov zadok nevyrovná.
,,To je úžasné!“ usmial som sa.
,,SI šťastný?“ opýtala sa. ,,Viac ani nemôžem byť. Bože mami! Najkrajší darček. Ďakujem!“ usmial som sa na mamku.
Ona mi úsmev opätovala. Vyviedol som si svoju Ellu do mojej izby. Mali sme si toho toľko čo povedať. Od X-factru sa toho veľa zmenilo. AJ u nej. Dôvod prečo sa vtedy nerozlúčila bol jej otec. Poznal som ho, on ma nemal veľmi rád. Bol som si toho vedomí ale nemohol som len tak opustiť Ellu. Len kvôli jej otcovi.
Jej otec dostal prácu na Miami. Toľko krát som tam bol s chalanmi.
,,Takže One Direction“ zasmiala sa. ,,No hej.“ Priznal som. ,,To je perfektné Niall. Prajem ti to vážne. Viem že to bol tvoj sen a konečne si si ho splnil.“ Usmiala sa. Myslela to úprimne.
                24. December. Prvé dokonalé Vianoce. Boli sme všetci pohramade. Rodičia, Greg, Denise, ja a Ella. Ani neviem ako sa dohodla s otcom kvôli tomuto. Ale som s ňou je to také neuveriteľné. Tak  mi chýbala a teraz je tu so mnou . Za jedným stolom cez Vianoce. Ach.
Bola to dokonalá rozprávka.
Darčeky boli perfektné. Od Elly som dostal boxersky s potlačou: My little secret.
Bolo to od nej milé. Musím si priznať. Do Elly som bol kedysi vážne zamilovaný. Ale to sme boli ešte deti. Teraz je to iné.  Teraz viem že je to priateľka na život a na smrť aj keď sme sa nevideli dlho. Aj po takej dobe je viem povedať všetko. A nikomu tak nedôverujem ako jej.
,,O chvíľku tu máme nový rok.“ Usmiala sa keď sme sa prechádzali večer zasneženými ulicami Mullingaru. Bolo to také pokojné. ,,Bude strávený s tebou.“ Usmial sa. ,,Som rada že sa tak tešíš.“
,,Prepáč ale, je to také. Po dlhých rokoch. Všetko mi ťa pripomínalo a ty si potom tu. Je to úžasné.“
,,Áno. Bože, vieš ako som sa trápila keď som musela odísť? Preplakané dni a noci..“ zlyhal jej hlas.
JA som ju len objal a držal. ,,nevieš si predstaviť, koľko mi trvalo byť s tebou. Môj otec. To bola pohroma. Nikdy nám to kamarátstvo neschvaľoval. Najprv som sa snažila skontaktovať s tebou lenže  zmenil si si číslo. Ale potom mi napadla tvoja mamka. A vidíš podarilo sa.“ Usmiala sa. Ten jej dokonalý úsmev keď skrčí nos. Miloval som ho.
Miloval som ju celú, od tých hlúpych maličkostí po všetko. Jej oči, jej vlasy, to ako pije, to ako vonia. Viem o nej všetko. Viem akým štýlom píše. Mám u prečítanú od zadu do predu a naopak.
Toto mi chýbalo. ONA MI CHÝBALA.
,,Poď sem.“ Chytil som ju pod bradu a nahol si ju k sebe. Jemne som sa dotkol jej stuhnutých pier. Najprv jemne no potom som sa k nej čo najbližšie prisunul. Bozkával som ju nenásytne. Potreboval som dohnať to čo sme zameškali.
,,Niall. Nepôjde to.“ Povedala smutne.
,,Prečo? Tak dlho som na toto čakal..“
,,ja viem aj ja! Ale odchádzam..“
,,Zasa?!“ nechápal som. ,,Niall.. Prosím! Milujem ťa. Milujem na tebe všetko ale som v Miami ty v Londýne..“
,,Tak sa presťahuj. Presťahuj sa do Londýna! Ella prosím..“
,,Znova všetko opustiť? Rodinu? Niall skús ma pochopiť. Prosím.“
,,Chápem ťa Ella. Ale ja ťa už nechcem znovu stratiť!“
Nahla sa ku mne a dala mi bozk. Bolo v ňom cítiť všetku bolesť čo z nej sálal. Bolo z neho cítiť tú túžbu a to že nemôžeme byť spolu. ,,Zabudni na mňa..“ povedala potichu.
Odtiahla sa odo mňa. Chytila ma za líce a usmiala sa. ,,My to zvládneme.“ Povedala tvrdo.
Otočila sa a nasmerovala si to preč. Vedel som že toto je koniec. Vedel som že svoju Ellu už neuvidím. Neucítim ten ananás. Tie malinové pery. Vedel som to..
Moja jednodielovka:3 Ooo namiesto Evila dajme tomu. JE to písané z brucha aj to tak vyzerá :DD Ale komentáre :3
Love, Any xoxo


piatok 5. apríla 2013

Evil - 5. part


Doteraz som si to neuvedomila že on bol dôvodom prečo sa z Mattom hádam. Celý čas vo mne znel hlas.  Zayn,Zayn,Zayn..
Odvtedy ako som bola u neho v aute, ako som cítila jeho voňavku, odvtedy ako mi povedal suka..
Nechcela som aby to bol Matt ktorý ma bozkáva ale Zayn..
Ale prečo?!
,,Čo sa deje?“
,,Uhm, nie som nejako vo svojej koži.“
,,To kvôli tomu čo sa stalo v parku však? Ten debilko sa zvíjal na zemi, zaslúžil si to..“
Ach, keby si len vedel prečo..
,,Asi áno.“ Prikývla som.
,,Chudák, ten magor sa nepostaví minimálne 3 dni.“ Zasmial sa.
Vstala som a on tiež, chytil mi ruku a priatiahol k sebe. Objal ma a silno stlačil. ,,Si moja T.“
Tvoja..
Pritlačila som si hlavu ku jeho hrudi, počula som jeho srdce, bilo tak pokojne. No to moje ako o závod.
Odtiahol sa.
,,už naozaj poďme.“ Zasmial sa. Ja som si rukou prehrabla vlasy a nasilu sa usmiala.
Matt sa natiahol do skrinky a vytiahol krabičku kondómov.
,,Matt ty si taký magor.“ Zasmiala som sa.
,,istota pól života.“ Usmial sa a a krabičku vložil do zadného vrecka.
,,Zlý chlapec.“ Zahryzla som si do pery.
,,Ešte horšie dievča.“ Žmurkol na mňa.
,,Aww.“ Pustila som peru zo zubov.
Išla som do chodby, natiahla topánky, hodila na seba kabát.
On urobil to isté len ešte zobral kľúč od auta. ,,Poďme peši.“
,,Slečna T chce ísť peši?“
,,Áno chce.“ Supla som si nohou.
,,To sa nevidí tak často.“ Uznal.
,,Ale dobre, chcem si vyvetrať hlavu.“
,,tak fajn.“
Otvorila som dvere a vyšla z bytu. Matt za mnou zamkol.
Zišla som po schodoch, práve vychádzal nejaký dedko z dverí.
,,dobrý večer.“ Milo som sa usmiala.
,,Dobrý večer.“ Prikývol. Rýchlo som zišla po schodoch a otvorila vchodové dvere.
,,Nestíham za tebou.“ Zasmiala sa Matt.
,,To je teda smutné.“ Pokrčila som ramenami.
Oprela som sa jednou rukou o bránku a prehla v chrbte. ,,Nerob toto.“ Zavrčal a pristúpil ku mne.
,,Čoo?“ zvodne som sa usmiala.
,,Ale tak, mám nenormálnu chuť ťa pretiahnuť to je všetko.“ Zašepkal mi do ucha. Úplne som cítila ako sa mi jeho teplý dych dostáva pod kožu. Bolo to také. Sexy.
Potiahla som ho za golier bundy a vrazila mu jazyk do úst. Cítila som jeho voňavku ktorá mi spalovala asi všetky čuchové bunky v nose.
Keď sme sa konečne od seba odlepili, ja som pomaly otvorila bránku ktorá nepríjemne zavŕzgala.
S tým že cesta ku mne domov trvala asi 10 minút ale s našimi blbinkami asi 20. Prekrížila som si ruky na prsiach a on ma chytil zozadu. Chodili sme ako blázni.
Keď sme boli na našej ulici tak sme sa aspoň trochu znormalizovali.  Máme veľmi ohováračných susedov.
Vytiahla som kľúče z vrecka a otvorila dvere.
,,Sme tu.“ Zahlásila som.
,,Je ahojte, tak ty si ten slávny Matt?“ mama celá zadychčaná pribehla z kuchyne a celá usmiata sa otočila na Matta. ,,Dobrý deň.“ Tiež jej úsmev Matt opätoval. Potom došiel aj môj otec. ,,Dobrý deň.“ Zopakoval ale teraz na môjho otca.
,,Ahoj, ahoj. Tak ako spíte?“ môj otec sa proste nikdy nesral z vítaním.
,,U mňa v izbe nie?“
Otec na mňa hodil vražedný pohľad.
,,Môžem Vám odprisahať že som vašej dcéry iba najlepší priateľ.“ Otec sa z Mattowho prednesu zjavne uvoľnil.
,,fajn.“ Otočil sa. Pozrela som sa na mamu, lebo zjavne nevedela čo robiť.
,,to je v pohode mami, ideme hore.“
Chytila som Matta za ruku.
,,Doví zatiaľ.“ Zakýval mojej mame. A potom išiel za mnou. Otvorila som sverea išla dnu do mojej izby.
,,máš to tu fakt útulné.“ Ukázal úvodzovky vo vzduchu.
,,oh áno ja viem.“ Zasmiala som sa preša ku stolu, zapla počítač.
,,Facebook?“ zasmial sa.
,,Nie, len mrknem.“
,,Závysláčka.“ Usmial sa a dal mi pusu na líce.
Keď som znova pocítila jeho voňavku dostala som strašnú chuť ho pobozkať. Alebo pojebať?
Postavila som sa, chytila ho za ruku a potiahla na posteľ.
,,Čo robíš?“ zasmial sa.
,,Tvoj jazyk v mojich ústach.“ Kusla som si do spodnej pery.
,,Aw.“ Usmial sa a zaleskli sa mi všetky zuby. Obmotala som mu ruky okolo krkua pritiahla ho k sebe čo najbližšie. Dýchali sme rovnaký vzduch medzi nami. Vydala som zo seba slabý ston.
,,Keď teraz príde tvoj otec, skončili sme.“ Usmial sa. ,,Počkaj.“ Vymanila som sa spod neho a zamkla dvere.  Skočila vedľa neho späť na posteľ. Chytila som ho za tričko a potiahla k sebe. ,,Uhm kde sme skončili?“
,,Myslím že niekde tu.“ Pritlačil svoje pery k mojim.
Zayn prosím vypadni z mojej hlavy
Tu je Matt nie Zayn.
Jeho pery boli tak vlhké, prebíjali sa k môjmu jazyku. Nakoniec som sama povolila.
Ruku mi vložil do vlasov. Druhú vložil pod svetrík čo som mala na sebe a prešiel mi po podprsenke. Usmiala som sa a objala ho.
Zayn vypadni!
Ruky som mu vložila pod tričko a on prešiel od pier ku krku. Pootvorila som ústa od rozkoše, potichu som vzdychla, myslím že Zayn trafil presne ten bod na krku, ktorý milujem.
Bože Thea zobuď sa!
                Strhla som Z Matta tričko. Tá jeho hruď viedla priam k dokonalosti. Zahryzla som si do pery  a on pokračoval pri mojom krku.
,,Takto zhurta?“ usmial sa. Žmurkla som na neho a on mi vyzliekol svetrík a tričko. Prikryla som nás prikrývkou. Cítila som ako ma to vzrušovalo keď mi prechádzal po podprsenke. ,,Matt.“ Zastonala som jeho meno ale myslela som úplne na nikoho iného. Rukou som mu siahla do zadného vrecka.
,,Vedel som prečo ich beriem.“
Zaškerila som sa a rozopla mu gombík na nohaviciach. Pomaly som mu ich vyzliekla  a on ostal len v boxerkách. Rukami som mu po nich prechádzala a on zavzdychal. Vedela som že sa mu to páči. Pretočila som sa na neho a perami som mu prešla od úst až ku boxerkám. Škodoradostne som sa usmiala. On sa očakávane nadýchol. Prstami som mu ich dala dole a zasa som sa na neho usmiala. Kusla som si do spodnej pery. Matt junior. Dosť veľký Matt junior.
,,Keď budeš tak mi to povedz prosím.“ Vážne, nie som prehĺtací typ.
Prikývol. Zobrala som juniora do rúk a pohybovala  hore-dole a neskôr zapojil aj ústa.
,,Thea. J-a-j-j-a.“ povedal s plnou dávkou očakávania. Aj sa dočkal. Všetku prácu dokončili moje ruky a on slastne vydýchol. ,,Si dokonalá.“ usmial sa. Ja som sa iba zaškerila.
,,Dievča nám je tu ale ešte v džínsoch.“  Nevinne som sa usmiala.
Stiahol mi nohavice. Nasadil si kondóm a bez zbytočných hier do mňa tvrdo vrazil. Prehla som sa v chrbte. Pár krát poriadne prirazil a mnou prešla triaška rozkoše. Nakoniec si lahol vedľa mňa.
,,Thea? Neskúsime to spolu?“


 Thea:3 
No tak,máte ďalšiu časť :) Áno, zamotáva sa to a poriadne!:D ĎAKUJEM ZA KOMENÁRE K MINULEJ ČASTI!<3
6 komentárov a máte ďalšiu časť:3 Myslíte že Thea povie áno alebo nie? Viac v 6-tke!:) 
Love,Any xoxo

streda 3. apríla 2013

Paródia na kýčové 13+


Prechádzam sa ulicami a snažím sa nájsť nejaký preplnený bar. Práve sa so mnou rozišiel môj priateľ a moje citové posuny sa posunuli a potrebujem to niekde vyplaviť von. Rozhodla som sa pre bar v centre Londýna. Volal sa ‚Fangirl Buddha‘. Vchádzam do dverí medzi dvoma ochrankármi, ktorý mi kontrolujú občiansky preukaz aby si boli istý, že mi bolo 18. Bolo.
Sadnem si ku baru a objednám si najdrahší drink podniku. Mojim trom rukám je už nepohodlne pod mojou mikinou Jack Wills ale snažím sa odolávať pokušeniu vyzliecť sa tu. Prisadol si ku mne krásavec s kučierkami. Bol snáď ten najkrajší muž na svete. Jeho zelené oči krásne splývali s jeho hustým obočím.
„Môžem si prisadnúť?“ opýtal sa ma smelo a položil svoju sexy riť na barovú stoličku vedľa mňa.
„Isteže!“ odpovedala som tým najsexy hlasom aký som vo svojich hlasivkách vedela vyrobiť. „Som Hermelín Štýles, teší ma. A ty si?“
„Y/N“
„Prosím?“
„Yohanka Nováková.“
„Ach, nepoznáme sa? Už som mal česť s množstvom Y/N.“
„Nie, nepoznám ťa, Hermelín.“
Čašník mi podal drink. „O máj gád! Ty si HERMELÍN ŠTÝLES!“ Čašník začal poskakovať za barom ako gay a musel si nasypať ľad za tričko, aby sa upokojil.
„Dáš mi tvoj podpis Hermelín?“ Podstrkoval mu firemný obrúsok a fixu. Hermelín ju zovrel medzi prstami a počmáral celý stôl. Ups.
*O jednu hodinu neskôr*
„Hermelín! Vážne to chceš urobiť? Poznáme sa len krátko!“ zastavila som ho rukou. Pozrel sa mi do očí a usmial sa, prekvapivo so všetkými zubami. Wow.
„Chcem to urobiť Yohana Nováková! Si moja vysnená princezná na bielom koni!“ Zobral ma do rúk a ja som sa cítila ako pravá princezná.
„Oh, Štýles! Tiež si môj vysnený!“ Zavrel nás do jednej z izieb v hoteli ‚Kýčovník‘ a zamkol za nami prepychové dvere. Ja som to nevydržala a musela som zo seba vyzliecť moju mikinu, bolo tam zrazu také teplo. Prilepil svoje mohutné pery na moje a ja som mu vošla jednou rukou do vlasov, druhou som mu jazdila po hrudi a treťou som sa mu dostávala do zvonáčov. Zrazu som si uvedomila, že som chobotnica. Ľudská chobotnica.
„Určite s tými rukami vieš veľa. Wrrrr!“ Oprel sa do mňa a ja som spadla na posteľ. Vyzliekol si svoje tričko a odhalil svoju dokonale chlupatú hruď. Bola som z toho úplne mimo a musela som si doniesť ventilátor z druhej izby, pretože mi bolo hrozné teplo. Bola to taká technická pauza ale hneď som sa cítila lepšie. Studený vzduch mi rozhadzoval vlasy a ja som sa cítila ako Rose z Titanicu. Hermelín zo mňa priam strhol tričko (po malej prestávke aby našiel nožničky a nastrihol mi ho) a nechal ho letieť cez celú izbu. Tento muž niekedy určite hrával baseball. Začala som mu rozopínať opasok na zvonových nohaviciach a nechala som mu ich spadnúť ku členkom. Vyzeral, akoby práve vybehol z kadibúdky. Rozšnuroval si topánky a vykročil z nohavíc. Mal sexy modré trenky skoro ku kolenám. Keď som videla jeho dokonale oholené stehná musela som sa ho opýtať akú značku žiletiek používa. Žilet fjúžn pavr. Mohla som si to myslieť. Nechcel zaostávať a prestrihol mi nožničkami môj opasok od japoncov z našej ulice. Zrazu mi začal zvoniť mobil. Volala mi moja mamička a opýtala sa ma, či sa mi bude páčiť nový sveter, čo mi štrikuje. Opýtala som sa jej, či by nemohla uštrikovať sveter aj Hermelínovi, že jeho mama neštrikuje. Súhlasila a popriala nám super sex. Nakoniec som zostala iba vo svojich čipkovaných bombarďákoch a Hermelín ostal celkom nahý. Jeho conda mu bola skoro po kolená a ja som sa mu tam stále pozerala, pretože bola aj dosť hrubá. Začala som sa báť, že mi ju tam nevopchá. Na nič nečakal a pripravil si hneď tri prsty. Očakávala som príval eufórie ale nič neprichádzalo. Otvorila som oči a pozerala som sa ako si mácha prsty v Nutelle.
„Vieš Hermelín, to nie som ja.“ Pootvoril oči a vytiahol prsty.
„Ja viem ale toto určite chutí omnoho lepšie ako ty, nič v zlom.“ Strčil si prsty do úst a tak som musela čakať, kým si ich oblíže všetky. Iba som prekrútila očami a snažila sa nevnímať realitu. Po pár mľaskavých zvukoch do mňa konečne vopchal všetky nutellové prsty a ja som začala robiť most ako ma to vzrušovalo. Už som skoro bola keď v tom najlepšom prestal. Zle som sa na neho pozrela. „Prepáč ale si taká sladká že si musím pichnúť inzulín!“
„Ohhhhh, Hermelín! Ty si taký džentlemuž!“ rozplývala som sa. O chvíľu sa vrátil a pokračoval. Už som nebola taká vzrušená, takže pokračoval od začiatku so svojou prácou. Keď ma jeho prsty neuspokojovali dosť bez opýtania do mňa vrazil svoju pokolenovú condu.
„Neroztrhni ma Hermelín!“ zakričala som na neho. Bol taký nežný akoby ma hladkal napareným uterákom. Obaja sme sa blížili k nášmu vrcholu keď v tom najlepšom prestal. „Čo teraz?!“ vykríkla som.
„Neviem, ale vždy to tak býva, že v tom najlepšom sa prestane nie?“
„Máš s tým skúsenosti ako vidím! Pokračuj Hermelín!“ Obaja sme sa vrátili k svojej práci a tentoraz už sme to dorobili.
„Teraz ťa musím uspokojiť ja poď!“ Kľakla som si k nemu a vzala jeho condu do rúk a prechádzala som mu jazykom po celej dĺžke. Vzrušivo začal vydychovať a ja som sa usmiala.
„My heart skip, skip, skip, skip, skip...“ zasekol sa ako páska v kazeťáku. Prestala som uspokojovať jeho condu a pozrela som sa mu do očí.
„Prečo si prestala v tom najlepšom?!“
„Prepáč ale potrebovala by som požičať inhalátor. Asi mám z tvojej condy astmatický záchvat.“
 Začal sa nahý hrabať v skrinkách medzi zelenými vojačikmi z kolekcie Lego stár wors a jeepom na ovládanie. Podal mi inhalátor a ja som sa prudko nadýchla.
„Vďaka.“ Pokračovala som v jeho uspokojovaní a o pár sekúnd sa mi urobil do úst. Ako správna gazdinka som obsah úst vypustila do kvetináča s orchideami, aby krásne rástli. Hermelín sa spokojne usmial a pohladil ma po mojich troch rukách. Udýchaný sme ležali vedľa seba na posteli.
„Bolo to super božské!“
„A teraz naval dvetisíctristošesdesiatdeväť libier. A môžeš ísť.“ Udivene som sa na neho pozrela.
„Dobre stačí mi desať.“
„Hráš sa na mužskú kurvu?“
„Bič plís! Ja SOM mužská kurva, Hermelín Štýles!“ Uškrnul sa a vyhnal ma z izby nahú. 

Absolútne neviem čo nás dve toto napadlo ale máte to ako odmenu za pomaly 4000 zhliadnutí. Zasmejte sa, zanechajte komentár a hodnotenie. Neberte to nejako osobne len nás proste serú tie kýčovité 13+ kde sa vždy prestane v tom najlepšom a prechádza sa po celej dĺžke a nikde neexistuje meno, len Y/N čo odteraz je Yohana Nováková! 
S láskou Cath a Any. 

Už nie sme One Direction..

Povinne si k tomu pustite toto → ♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫

-otvorte si v novom okne O:)
POKIAĽ TO NEBUETE MAŤ PUSTENÉ MÁTE ZÁKAZ ČÍTAŤ!:DDD
Vážne, uvidíte že sa to tam hodí. Xoxo 
_______________________________________
Potreboval som oddych. Od všetkého, od ľudí, od fanúšikov, proste chvíľku pre seba.  Odpútať sa na chvíľku od Zayna..
Nebol veľmi šťastný keď som mu oznámil že sa potrebujem prevetrať. Ale chápal ma..
Šoféroval som po dialnici a netuším kam som mal namierené. Ale čím ďalej som bol od Londýna, tým viac mi Zayn chýbal.
Pár ludí o nás vedeli ale fanúšičky nemali ani tušenia.
Nikto by totiž nepredpokladal že bromance Zouis by bola pravá.
Ale bola.
Ľúbim ho a on tak isto mňa. Aspoň dúfam.
Schmatol som mobil, pozrel koľko je hodín. Bolo krátko po šiestej. Mal som dve smsky. Samozrejme že od neho. Chýbal som mu, aj on mne. A to som bol od neho len pár hodín.
Rýchlo som očami prešiel po písmenkách, bolo tam aby som sa vrátil. Že mu chýbam a že ma lúbi.
Ale ja som si proste potreboval oddýchnuť. Možno už stačilo. Možno by som sa mohol vrátiť. Aspoň by sa chalani nebáli.
Bože zniem ako totány buzerant.
Potreboval  som to niekde otočiť. Ale dialnica bola rovná a pomaly sa zotmievalo, čo ma znepokojovalo.
Odbočil som na benzínku, doplniť to čo v nádrži chýbalo.
Vytiahol som peňaženku, zamkol auto a šiel zaplatiť. Milo som sa usmial na predavačku.
,,Louis Tomlinson?“ usmiala sa.
,,V plnej kráse. “Zavtipkoval som.
,,Mohli by ste pre dcéru?“ opýtala sa a podsúvala mi papier s perom.
,,Isteže, ako sa volá?“
,,Shelby.“
Napísal som pre Shelby a podpísal sa. Usmial som sa a podal predavačke papier. ,,Ďakujem veľmi pekne.“
,,vašu malú pozdravujem.“ Usmial som sa. Snažil som sa byť poslednou dobou milý a hlavne vyhovieť všetkým fanušikom.
Z vrecka som vytiahol kľúče, odomkol auto a dal ich do zapalovania.
Zapol som si pás, rádio a naštartoval motor. Pomaly som šiel späť Do Londýna. Za Zaynom.
Šiel som bezpečne. Dych sa mi spomaľoval a adrenalín v krvi zvyšoval.
Zrazu som necítil nič..
ZAYN:
Harry naštartoval auto. Sedel som na mieste spolujazdca šli sme do nemocnice, keď som sa dozvedel že Louis havaroval..
Tušil som že sa stane niečo zlé, vedel som že ho nikam nemám pustiť.
,,Nemôžeš si pohnúť?“ súril som Harryho. ,,Snažím sa, sme tam čo nevidieť..“
Šli sme asi desať minút. No mne sa to zdalo ako mučenlivé hodiny. Tie pocity vo mne sa nedali opísať. Bojím sa o svoju polovičku viac ako o seba. Ak sa mu niečo stane..
Nie na to ani pomyslieť nechcem.
,,Zayn poď.“ Vyzval ma Harry. Otvoril som dvere a rýchlim krokom šiel dnu. Harry za mnou nestíhal.
Zastal som na recepcii. ,,Louis Tomlinson.“ Až teraz som si uvedomil ako môj hlas znie zúfalo. ,,Prosím?“ nechápala sestrička.
Harry ma zastúpil. ,,práve vám sem priviezli chlapca, 21 rokov, autonehoda.“ Harry znel ako chlap, ja ako troska. Znel tvrdo. Ja ako malý chlapec ktorý nezvládne nič.
,,Je na operačke.“ Povedal. Nemo som prikývol. Myšlienky som mal úplne v keli. Harry ma potiahol na druhé poschodie. Nervózne som sedel a klepkal nohou. ,,Čo ak sa niečo-“ začal som.
,,Nič sa nestalo!“ okríkol ma.
Čakali sme tam hodinu, možno dve. Ja neviem..
Ale bolo to najhoršie v mojom živote.
Otvorili sa dvere, vyšiel doktor. Tým že sme boli jediní na chodbe, pristúpil k nám.
,,Rodina?“ opýtal sa cez rúško ktoré si potom zložil.
,,Áno.“ povedal som hneď.
,,Bohužiaľ..“ povedal doktor a zahľadel sa do zeme.
,,Čo bohužiaľ?!“ vyštekol som na neho.
,,Robili sme čo sa dalo. Mal hlboké zranenia, vnútorné krvácanie do mozgu. Snažili sme sa..“
V tom momente sa mi zrútil svet. Moja láska, moje všetko je zrazu preč. Zrútil som sa na stoličku, nevnímal som svet okolo seba. Nevnímal som, nevládal som vnímať.
,,Kde je“ opýtal som sa, aj keď slzy mi šli z očí ako vodopády.
,,Na sále, tam bohužiaľ nemôžete, očistí sa telo a odovzdá pohrebnej službe.“
Čo?!
,,ja ho chcem vidieť!“ zakričal som. Ten doktor bol totálne bezcitný. Jediná moja podpora teraz bol Harry.
Nezvládnem to.
,,Harry.“ Zavzlykal som.
,,Poď ideme domov.“ Povedal zarmútene. Chytil ma pod rameno. Ešte posledný krát som pozrel na doktora a na dvere z ktorých vyšiel. Tam ležala moja láska..
Pozeral som von oknom, všetko mi prišlo také tmavé. Plné ničoho. Všetko je iba sen, z ktorého sa zobudím. Prosím nech je to iba sen. Nie, sen to nebol. Bola to realita.
Chalani sedeli spolu na sedačke, bol tam aj Paul. Postavili sa keď sme vstúpili do domu.
Oči som mal iste podliate krvou. ,,Tak?“ opýtal sa Niall.
Ja som iba bez slov pokrútil. Teraz sa svet zrútil chalanom. Nasmeroval som si to do svojej izby. Chvíľku bola naša spoločná. Mal tam svoje veci, svoje pásiky.. To ako sme sa smiali, bláznili – všetko je nenávratne preč. Všetko čo sme spolu zažili.
         Celé dni som trávil v našej izbe. Ako sme to oznámili jeho rodičom, bolo to ešte horšie.
Fanúšičky to nezvládli taktiež. Neviem čo sa všetko s nimi dialo. Popravde, nikto to nezvládal a ja najviac. Neviem si predstaviť život bez neho.
Na twittery vládol trend : R.I.P Boobear.
Držal sa tam už niekoľko dní. Po dlhom čase som sa tam pozrel aj ja a napísal:
R.I.P. my darling. I love you forever..
         Dnes je pohreb. Mám tam niečo hovoriť. Nemám to vôbec pripravené. Dni bez Louisa sú také prázdne..
Chlapci sa ani len neusmejú. Obliekol si čierny oblek a zišiel dole za chalnmi. Už sme boli len štyria. Chlapci na tvári mali zarmútený výraz, u Nialla som zbadal slzičku. Pristúpil som k nemu a objal ho. Môjho malého brata. ,,neplač Niall prosím..“
,,Chýba mi..“ povedal s plačom. ,,To nám všetkým.“ Povedal Harry. Jeho najlepší priateľ. Poznali sa lepšie akoo svoje ponožky. Nemyslím že Harry ešte bude niekomu tak dôverovať ako Louisovy.
,,Zvládneme to. Musíme, pre Louisa.“ Povedal som tvrdo, A keď vnútri som bol dolámaný ako malé dieťa ktoré nedostane hračku.
         Pred cintorínom bolo nespočet ľudí ale dnu mohli len niektorí, tí najbližší. Fanúšičky v čiernom, držali Louisovu fotku kde sa usmieval a bol na nej naboku čierny pás.
,,Zayn.“ Zakričala jedna. Ja som ani nechcel reagovať. ,,Ďakujeme ti že si robil nášho Boobeara šťastným!“ dodala. Ja som sa otočil, prikývol a šiel ďalej.  Dal som si cigaretu na upokojenie.
Bola posledná rozlúčka. Louis, láska moja, tam len tak ležala.
Pristúpil som k nemu. ,,Ahoj zlatko..“ pousmial som sa a slza mi kvapla na jeho líce. Utrel som mu ju a pohladkal ho na líce. ,,Prepáč že som ťa vtedy nechal ísť..“ zlyhal mi hlas. ,,je čas.“ Ozval sa ženský hlas za mnou. Otočil som sa, bola to jeho mama. Znášala to lepšie ako ja. ,,Prepáčte mi.“ Zrútil som sa jej do náručia.
,,Hej, zlatko, nemáš sa za čo ospravedlňovať.“ Povedala potichu.
,,nemal som ho nechať ísť.“
,,Bolo to, to najlepšie rozhodnutie. Je mu lepšie, dobre?“ vzala mi tvár do rúk. Pozrel som sa za ňou a stáli tam jeho sestričky. Oblečené celé v čiernom. Dvojičky, a dve krásne vyspelé dievčatá. Lottie plakala. Viem že to bola moja vina..
Podišiel som k nim a objal ich. ,,Miloval vás viac ako mňa,“ usmial som sa na nich, ,,a stále miluje.“
Postavil som sa a ešte raz išiel ku truhle. Okolo boli aj chalani.
,,Posledný krát ako One Direction.“ Povedal Liam.
,,On na nás bude dávať pozor..“ ach Harry, určite bude. ,,keby tu teraz Louis bol,“ začal Niall, ,,určite by povedal že je hrozne tuhý.“
Ja som sa iba pousmial. V tejto situácií to bolo vtipné, určite by to povedal. Poznám ho..
Mal som predniesť reč. Truhla bola pripravená vedľa jamy, kde Louis bude spinkať. Postavil som na menší stupienok.
,,Fu,  ako by som mal začať. Louis bol jeden z nás, bol náš brat, naša bútľavá vŕba. Tak začína väčšina príhovor nie? Vážne netuším čo mám povedať... Lou bol pre mňa všetkým a určite nie len pre mňa. Bola to osobnosť. Jeho vtipkovanie. Dokázal deň spraviť lepším, to všetci vieme. Ale nemal tam dnes ležať. Určite tam nemal ležať tak skoro.. O pár desiatok rokov možno ale nie dnes. Louis, ak toto vidíš. Nikdy na teba nezabudneme..“ skončil som a zišiel ku chalanom.
Počul som ako fanúšičky skandujú “ĎAKUJEME LOUIS.“
Áno aj ja ďakujem, ukázal mi ako byť šťastný.
Ale jedno viem. Už nie sme One Direction..
___________________________________________
Dúfam že sa Vám to páči. Je to smutné, tragické, nuž prirovnanajte si to k čomu chcete:) 
Prosím si komentáre aby som písala ďalej, upozorňujem, toto je len jednodielovka!:)
Nájdete ju v jednodielovkach→ bromance→ Zouis :)
Tie komentáre, šak to vás nezabije a mňa to iba poteší!:3 Dúfam že ste si tie pesničky pustili!:D
Love, Any xoxo

utorok 2. apríla 2013

14. Tiptoe: Zásah pane.


„Co to je?“ Rozespale jsem si protřela oči a prokašlala si hlas. S Roxy jsme ležely na chatě v posteli. Vzbudila jsem se vlastně na dotěrné klepání. „Kašli na to. Určitě po nás chcou oběd.“ Otočila se ke mně zády a přetáhla si svou sametovou masku přes oči. Trošku jsem se bála, ale nedalo mi to a natáhla jsem si legíny a nazula boty. Vlasy jsem si stáhla do culíku gumičkou, co jsem měla na zápěstí, aby mi nepadali do očí. Pootvírala jsem si všechny dveře až k těm vchodovým. Neprošly jsme tudy od doby, co jsme přijely. Rozespale jsem se podívala z prosklené předsíně, kdo před dveřmi stojí. Realita mě zruinovala. Zbrkle jsem se přitiskla ke zdi. Najednou jsem dostala dávku energie. Co tady sakra dělá moje máti s bráchou?! Snažila jsem se přitlačit ke zdi co nejvíc, aby mě nikdo neviděl. Nevěděla jsem co dělat. Snad sprintem jsem doběhla k Roxy. „Rox! Matka je tady! Ukliď to tady! FOFREM!“ Hodila jsem tričko ze stolku do skříně a běžela jsem zpět ke dveřím. SAKRA! Dýcháme. Dýcháme. Pomalu jsem otočila klíčkem v zámku a v ten moment se dveře rozletěli. „No konečně miláčku! Co ti to tak trvalo? A co to máš s nosem?!“ Máma mě objala a dala pusu na obě tváře. „Čauvec!“ Brácha mi jen zamával rukou. „Co tady děláte? A ten nos, no vrazila jsem do dveří a zlomený. Ale neboj! Jely jsme za doktorem a je to v cajku!“ Snažila jsem se o nenucený tón. „Táta jen služebně na dva dny do Birminghamu a tak jsme přijeli s Tobym! No dobře, pokud to nebolí. Taky jsem si zamlada zlomila nos, na kole. A kde máš Roxy?“ Vzala z prahu malý kufr a zavřela za sebou dveře. Moje máma je dost zajímavě oblíkaná. Měla na sobě volné vlající šaty po kotníky a hnědé gladiátorky. Má prostě styl. Na rozdíl od bratra, který na sobě měl barevné křiklavé šortky a hnědé tričko plus žluté Vansky. Nikdy se nepoučí. „Roxy je v ložnici.“ Opatrně jsem odklopila dveře do kuchyně. Máma nadšeně vešla a dávala si brýle pryč z očí. Toby se vecpal předemne a šel za ní. Drzoun. „Dobrý ráno Gino!“ Roxy s rozcuchanou hlavou vylezla z ložnice a zavřela pohotově dveře. Pane Bože na nebesích pomož! Máma ze všeho nejvíce nesnáší nepořádek a neuspořádanost. A přes to se takhle Toby obléká. Nespravedlnost. „Roxy!“ Dala jí pusu na obě tváře jako mě. Brala ji jako druhou dceru. „Jak se máte?“ zeptala se jí Roxy s trochou obav v hlase. Nenápadně ukázala prstem na ložnici a udělala na mě výhružný pohled. Ajajaj. „Um..jdu se převléct. Co kdybyste si udělali letní drink v kuchyni?“ Roxy povzbudivě popohnala rodinu do kuchyně a já zajela do ložnice. Všude bylo oblečení a drobky od sušenek. Prázdné flašky ledového čaje a poloprázdná flaška vodky. Sakra. To je první. Otevřela jsem skříň a nacpala vodku mezi moje věci. Plastové flašky od čaje jsem hodila pod postel a oblečení rychle poskládala do spodních polic skříně. Roxy akorát ustlala postel a utřela ten oslintaný flek na okně, co tady udělal Louis. Neptejte se proč. Dobře, drobky bude muset máma přežít. Převlékla jsem se do něčeho jiného a vrátila jsem se zpátky do kuchyně. Máma se s Roxy právě něčemu hrozně smála a Toby se nimral v talířku sušenek a v puse měl brčko od koktejlu. „Dáš si taky Car?“ zeptala se mně Roxy a dolívala mámě drink do sklenice. „Um… nejspíš ne. Díky.“ „Tak povídejte děvčata! Jak si to užíváte?“ „Jo mami, je to boží takhle samy dvě.“ Poslední slovo jsem obzvlášť zvýraznila, ale máma to nějak nepochytila. Roxy se snažila nesmát a tak si skousla tváře. Zachovávala jsem si totálně chladnou tvář. „To jsem ráda holky, že si to užíváte. Zasvětíte nás do toho na tyhle dva dny, že ano?“ Roxy se zářivě usmála. „Ale jistě Gino. Velice rády!“ Podívala se na mě se zdviženým obočím a úsměvem. Tiše jsem se zasmála. „To jsem ráda.“ „Jo, jsem hrozně rád, že tady budu s dvouma přerostýma pubertálníma blbkama!“ Toby z celé situace byl zřejmě nejméně nadšený. „Zklapni Toby!“ ukázala jsem na něho prstem. Máma se zamračila, ale hned se zase rozzářila. „Tak co tady celé dny děláte?“ „No…umm….hledáme…umm…maliny a ummm taky..taky děláme aerobik na zahradě.“ Co jí asi tak říct. Jo mami, potkaly jsme tady nejznámější boyband a teď jsme budoucí kamarádi a spíme v jejich Vile? To asi ne. „To je božské! Božské! Udržovat si svěží vzhled!“ Zatleskala si máma. „Jo, vzhled.“ Dlaň jsem si položila na moje břicho. Vzhled. „Jsem unavená z cesty. Jdu si na chvíli zdřímnout.“ Ajeje. Teď to přijde. S Roxy jsme pomalu šli za mámou k ložnici. „Ale děvčata! Nevíte co je vysavač? Hned jak si odpočinu to tady vypulíruju!“ Sedla si na postel a sundala si boty, přetáhla si šaty přes hlavu. Bože, trapas.
Vydechla jsem si. „Co budem dělat? Kluci říkali, že přijdou odpoledne! Musíme je nějak…varovat!“ šeptem jsme na sebe mluvili dál od mámy a bratra. „Zaběhni tam. Počkám tady s Tobym a naučím ho třeba..plíct copánky ale pohni si. Až Gina usne tak tam vlítnu a uklidím všechno. Kde je ta vodka?“ „Ve skříni u triček. Mám tam ale boty! Zaklepu a prostě řeknu, že tam mám boty a chci jít pro maliny jo?“ „Jo. Jdi.“ Zaklepala jsem na mámu. Pozvala mě dovnitř a já si vzala boty. Nic nezaznamenala. Super. Roxy si už s Tobym povídala, i když on o to zájem moc neměl. Navlékla jsem si ponožky a bílé Keds. Super výběr na běh lesem. Vylezla jsem oknem, aby nikdo nic nepoznal, a už jsem letěla přes les. Dobře, neletěla. Po pár metrech běhu jsem byla mrtvá. Stejně jako moje kondička. Nějak jsem se dostala k Vile a bez výčitek jsem vběhla do dveří. „KLUCI?!“ Vyhýbala jsem se mokrým kalužím na zemi. Kde se tady vzali? „Caramel?“ V kuchyni byl Louis a něco kuchtil. „Louisi! Moje máti přijela! Nemůže na vás přijít! Zabila by nás obě na místě a i vás! O můj bože skonám!“ Byla jsem na konci své cesty. Jestli na to máma přijde. Jsem pod hlínou. „Proč je tady tvoje máma?“ Zachovával až moc klidný tón a nadále krájel sýr. „TO. JÁ. SAKRA. NEVÍM!“ „Co se děje?“ Ze zahrady vešel do domu Harry. „Caramelina maminka přijela na obhlídku. Nemáme dělat bordel a nemáme k nim chodit. Proč bychom tam chodili?“ „Prostě se držte tady v domě prosím. Je tady na dva dny. Další informace dodám příště. Musím jít. Mějte se a držte mi palce a uklízejte!“ Mluvila jsem s vyvalenýma očima a hned jsem se otočila a běžela zase zpět. Fucking crazy. 

Evil - 4. part


,,Poď sem." povedal, chytil ma za ruku a pritiahol si ma k sebe. Objal ma svojimi veľkými rukami.
,,Nikto ti neublíži T, sľubujem"
Pousmiala som sa. Počula som ako mu bije srdce. Bilo tak rýchlo a nepríčetne, Matt určite nebol pokojný.
,,Nikto ti neublíži." zopakoval šepkaním do vlasov. Bola som tak rozrušená, bála som sa o Matta, on to nenechá len tak.
Boli to moje sračky, ja viem, ale Matt to chcel zasa všetko vyriešiť za mňa, ako vždy.
Bola som neskutočne rozrušená, bála som sa, nie o mňa ale  o Matta, on to nenechá len tak a práve tohto sa bojím. Bojím sa a neprestanem báť.
,,Poď ideme domov." povedal a chytil ma za ruku.
V tejto situácií som nemohla povedať nie.
Ešte som sa pozrela na chalanov a Sam. Vďačne som sa usmiala a Ben iba prikývol.
Som si vedomá tohože som spôsobila problémy.
Čo už no, sme v gangu, musíme ťahať za jedno lano.
Sedela som na mieste spolujazdca, pozerala von oknom na cestu ktorá sa neustále pohybovala. V mozgu mi to ešte poriadne vrelo. Keby nebola Chada mohol by niekto z nás prísť o život, v lepšom prípade byť postrelený. Mohlo sa stať milión ďalších vecí na ktoré som nechcela myslieť.
Vždy sme medzi sebou bojovali. Ale nikdy to neprešlo do extrému. Nie do takéhoto extrému.
Matt nervózne klepkal po volante auta.
,,Matt, prosím nebuď nervózny." zavzlykala som.
,,Ako nemám byť, kurva, nervózny keď ti hrozí nebezpečenstvo?!" vyštekol.
,,J-j-ja.." znova sa mi triasol hlas a po lícach mi začali tiecť slzy.
,,Thea?"
Pozrela som sa na neho a snažila som sa utlmiť môj plač. Rukou som si utrela slzy.
,,Prepáč, ja, som v pohode." povedala som tvrdo a usmiala sa.
,,To vidím." zamračil sa na cestu.
,,Vážne.." protestovala som.
,,O chvíľku sme doma, dobre?"
,,Je." Pukla som perami na znak súhlasu. Zaparkoval pred jeho domom. Otvorila som dvere a narazil do mňa chladný, marcový vzduch. Prišiel ku mne a vtlačil svoje pery na tie moje.
V tom bozku bolo cítiť všetko, to ako sa o mňa bál, to ako sa ja bojím o neho.
Zahryzla som si do spodnej pery a  snažila sa usmiať. No pery sa mi vykrivili do niečoho, čo určite, úsmev nepripomínalo ani zďaleka.
,,Si neskutočne roztomilá." zasmial sa.
,,Tak to je super, aleja nechcem byť roztomilá."
,,Tak potom?" prekvapene na mňa pozrel.
,,No tak napríklad, uhm, chcem byť sexy!"
,,Zlatko, to už dávno si."
,,Hmm." zahryzla som si do pery. Usmial sa a pritiahol si ma k sebe.
,,Ale najsexy si, keď si nahá." zvodne zašepkal.
,,Ty si magor!"  zasmiala som sa a buchla ho po ramene. ,,No ták je to pravda." tiež sa zasmiala a na obranu zdvihol ruky.
,,Magor." zopakovala som.
,,poď radšej hore." zasmial sa.
tie schody po ktorých sme šli, sa zdali byť nekonečné. Ale vďaka bohu, už sme boli pri jeho dverách.
,,Prečo nemáte výťah?" zadychčane som  a spýtala.
,,Na štyri poschodia?"
,,Presne tak."
,,Zlatko, nebuď maznavá!"
Prekrútila som očami. Mala som behom pol hodiny dobrú náladu, áno, Matt mi ju vždy dokázal vylepšiť keď som sa cítila ako sračka.
No ale zasa som si spomenula na doobedie v parku..
,,T?" opýtal sa. ,,Deje sa niečo?" doplnil sa.
,,Len som si spomenula na to v parku.." stíšila som hlas.
,,Nikto ti neublíži.."
,,Ja sa nebojím o seba! Ale o teba!" vyhŕklo zo mňa.
,,Vieš že o mňa sa báť nemusíš.."
,,Ale bojím sa, nechápeš to?"
,,Nemáš dôvod sa báť. A nie nechápem."
,,Tak sa nehraj na debilka."
,,Hahaha." Sladko sa usmial.
Chytil ma za ruku a potiahol do  obývačky. ,,Kým budeme spolu, obom sa nám nič nestane." pobozkal ma na nos.
Pousmiala som sa a pritúlila k nemu.
,,Budeš tu aj dnes spať?" opýtal sa a preložil si ruky cez moje brucho.
,,Nie, dnes som sa už dosť pohádala s rodičmi. Fakt nepotrebujem ďalšiu hádku."
,,Odkedy ti na nich tak záleží?"
,,Nezáleží Matt, no cez to všetko sú to moji rodičia. A ja nemám nikoho, okrem nich."
,,Máš mňa, ja ťa teraz nechcem nechať samú."
,,Tak poď spať ty ku mne. Zajtra je nedeľa." Navrhla som.
,,Rodičia?"
,,Tí mi dovolia všetko." Zasmial sa a pokrútil hlavou.
,,Čo ti je také smiešne?" nadvihla som obočie.
,,Bláznivý nápad." povedal a pritiahol si ma ešte bližšie k sebe.
Chcel ma pobozkať, no ja som sa mu so smiechom vytrhla a utiekla z obývačky do chodby a odtiaľ do spálne.
,,Ale, ale Thea." zasmial sa z chodby. Rozmyslela som si to a zo spálne šla späť do obývačky.
Skrčila som sa na bielej koženej sedačke. On prišiel za mnou a usmial sa na mňa.
,,Si taká rozt-" vrhla som na neho vražedný pohľad. ,,Teda prepáč, sexy." zasmial sa.
Víťazoslávne som sa usmiala a on sa hodil ku mne.
,,Kedy pôjdeme k vám?" opýtal sa ma.
,,Najprv zavolám našim a potom okolo šiestej, dobre?"
,,Prispôsobím sa." dal mi pusu na líčko.
Začalo mu vibrovať vrecko. Siahol po ňom a vytiahol svoj iPhone.5ka, tíško závidím. Ale mne Matt kúpil tiež mobil. A bola som s ním viac ako spokojná keď bol od mojho maličkého.
Hodil obil na stôl a venoval sa mne. Pozrela som sa na mobil, ktorý stále neprestajne vibroval.
,,Kto je do riti Deborah?!"
Nastavil svoje puppy eyes.
,,To kurva nemyslíš vážne!" vybuchla som. ,,Vážne si sa k nej vrátil Matt?!" pokračovala som vo svojom monológu.
,,Nie."
,,Tak ale prečo ti volá, do piče?!" bola som maximálne vytočená.
,,Je to, znova, tvoja frajerka s ktorou spávaš častejšie ako raňajkuješ." posmešne som sa zasmiala.
,,Nie je to nikto. A s nikým nespávam okrem teba."
,,To je ďalšia vec o ktorej sa s tebou chcem porozprávať. Deborah vyriešime potom. Spíme spolu často.."
,,Až tak často nie.."
,,Najlepší priatelia, by spolu nemali spať vôbec."
,,Sama dobre vieš že sa priťahujeme."
,,Čo už no." pokrčila som ramenami.
,,Fajn nemusím ťa bozkávať a nemusíme spolu ani jebať!" rozhodil rukami a chcel odísť do kuchyne. ,,A s Deborah nemám nič, len ona sa mi vtiera do prdele!"
Pozrela som zahanbene do zeme.
,,Nemusíš za všetko tak vybuchnúť.."
,,nechcem aby mi ťa niekto vzal." Povedala som tvrdo.
,,Thea, nedám sa nikým zobrať." prišiel ku mne a chytil mi ruku. ,,Ja sa s tebou už nechcem hádať, udobríme sa a zasa pohádame či čo."
,,Ani ja sa s tebou už nechcem hádať ale tá kurva Deborah!" rozhodila som rukami a päsťami buchla do sedačky.
,,Nič s ňou nemám prisahám." dal si ruku k srdcu. Silno som ho objala a on si ruky obmotal okolo mňa.
,,Zajtra sa budeš musieť učiť."
,,Mám písomku z francúzštiny."
,,Salut." zasmial sa. usmiala som sa na neho a priložila mu ruku na líce. Stále mi tá Deborah vŕtala v hlave.
,,Nič si nezačínaj s Deborah prosím, si už dosť dospelý na to aby si zistil aká je.."
,,On taká nie je.." skoro mi vyrazilo dych čo povedal.
,,Je to kurva Matt! Zatiaľ čo spala s tebou spala by zároveň s 20 ďalšími!!"
,,To nemôžeš vedieť.."
Takže on vlastne tvrdí že je to dokonalý anjelik že?
,,Ale viem to jasné?!"
,,Odkiaľ to vieš?" hovoril potichu.
,,Od nej! Kurva od nej!"
Stíchol a pozrel na mňa.
,,Buď veríš mne alebo jej.." povedala som napokon.
,,Verím tebe" pozrel na mňa svojimi hnedými očami. Nikdy som im nemohla odolať. Boli také, plné tajomstiev, ktoré som neodhalila ani ja a to som si myslela že o Mattovy viem všetko. No to skôr on o mne, Matt si nechával veľa vecí pre seba, jasom sa do toho starať nemala.
,,Som rada že veríš mne a nie jej."
,,Vieš nie je všetko také ako sa na prvý pohľad zdá." dal mi pramienok vlasov za ucho.
,,Aký mala zmysel táto veta?"
,,Žiadny, to len aby reč nestála." pokrčil ramenami. Určite..
Ale aj tak stále,, stále mám tú hlúpu Deborah v hlave. Ona bola Mattowo dievča ešte pred tým ako som ho spoznala. Ale ako som prišla ja a Matt sa stal mojím najlepším priateľom, Deborah sa vyparila. Ale asi o pol roka sa objavila zase, Nikdy som si o nej nemyslela že je kurva, až kým sa mi sama nepriznala že okrem Matta má ďalších.
V tú sekundu som myslela že ju zabijem.
,,Zavoláš teda vašim?" vytrhol ma zo zamyslenia Matt. ,,Hej, hej." prikývla som.
Vytiahla som si mobil z vrecka.
,,Ahoj mami."
,,Ahoj zlatko, čo sa deje?" neznášala som jej mamičkovský prízvuk.
,,No chcem sa spýtať či by kamarát môže dnes u nás prespať."
,,Aký?"
,,Matt."
,,Opýtam sa ocka.."
Asi dve minúty som čakala a usmiala sa na Matta.
,,Zlatko, že môže."
,,Super, ahoj."
S úsmevom som prikývla na Matta. priblížil sa ku mne a dal mi letmý bozk na pery. Odtiahla som sa od neho..
,,Poďme už k nám."
pozrel sa na mňa ako na výjav. Nikdy som sa mu neodtiahla keď mi dal pusu. Vždy sa vo mne vytvoril ohňostroj šťastia no teraz som myslela na niekoho iného.
Na toho kto mi mal byť ukradnutý.
Zayn prečo mi stále vŕtaš v hlave?
______________________________________
Soo,máte tu ďalšiu časť. Prečo tak neskoro? Radšej sa ani nepýtajte -,- Mala som toho poslednou dobou toľko že ani neviemkde mi halva stojí:) ďakujem za komentáre k minulej časti!:3 
Hrozne ste ma potešili:)
- a áno ako Cath spomínala som 'lína' but never mind ;D :3
5 komentárov a máte ďalšiu časť:) Dosť sa to zauzluje nemyslíte?;) 
Love, Any xoxo
ps. aby ste si mohli predstaviť hlavné postavy, zabudla som na to v prvej časti tak ma neukrižujte:D
Thea, Matt, Samatha, Ben, Chad, Deborah

pondelok 1. apríla 2013

Vďaka ty malý ír!


Poznáte ten pocit keď vás všetci odsudzujú zato že ste to, čo ste?  Za to že sa nehanbíte za to, čo ste. Ja áno, stretával som sa s tým. Pokiaľ neprišla kapela, x factor a všetko okolo toho.
Pomaly, som zabúdal na to kto vlastne som. Prišli nový ľudia, nové tváre, nové dievčatá.
Nikdy som neveril že by život slávneho človeka bol až taký ťažký. Samozrejme, malo to svoje svetlé stránky.  Žúrovanie, peniaze a baby. Lenže, ja som nikdy na toto nebol.
Je zaujímavé predstierať to že ste hetero. Pri tom každý hater vám hovorí aký ste gay. A pri tom, je to pravda, len vy sa tvárite že nie..
Naozaj divný pocit.
Rodina o tom vedela. Aj chalani. Nikto ma za to neodsudzoval. Vlastne veríte vôbec tomu že som medzi tými štyrmi chalanmi našiel niekoho tak blízkeho, kto mi rozumie.
Kto je taký istý ako ja.
Louis.
Bol to prvý, blízky človek v mojom fabulous živote. Chápal ma keď som to potreboval, pomohol mi, uspokojil ma..

,,Takto, to už ďalej nepôjde Harry.“ Oznámil mi v jeden deň keď sme sedeli spolu na gauči a ja som mu hladkal vlasy. ,,Ako?“ prekvapene som vzdychol.
,,Nemôžeme sa do nekonečne tváriť ako kamaráti a pri tom vieme akoto je! Nemôžeme sa na koncertoch tváriť ako keby sme sa ani nepoznali. Obchádzame sa tam míľovými krokmi, už sa ani netvárime ako najlepší priatelia..“
,,Louis, vieš čo povedal Paul a manažment..“
,,Môžem tak bozať celý manažment Harry! Môžem ich osrať. Sú mi maximálne ukradnutý. Jediné čo potrebujem si ty a tvoje pery..“ povedal sladko.
Och. Naklonil som hlavu trochu nabok a pozrel som sa do tých najdokonalejších očí, ktoré ma robili najšťastnejším chalanom pod Slnkom.
Naklonil som sa k nemu a pocítil som tie sladké malinové pery na mojich.
,,Bozk to nevyrieši Harry, aj tak potrebujem už celému svetu vykričať že ťa milujem!“ znel zúfalo. A mne na ňom tak neskutočne záležalo.
Ten chalan mi dokázal vyčarovať úsmev behom 5 sekúnd svojej existencie, vedel všetko.
,,Louis, chápem ťa, aj ja mám niekedy také stavy-„
,,Nie nechápeš ma Harry, nechápeš to zjavne, to nie sú len také stavy. Pozri ja už nevydržím ďalej dusiť v sebe že som gay. Že ťa milujem. Musím hádzať falošné očká na baby v bare aby to nevyzeralo nápadne. Proste.“
,,Louis a myslíš si že ja to nerobím? Koľké dievčatá boli najaté manažmentom aby sa so mnou “akože“ vyspali v hoteli. Myslíš že mne to bolo príjemné, držať sa za ruky s niekým totálne cudzím. Dať jej pusu, na pusu? A potom celú noc preležať na posteli v myšlienkach čo robíš? Nie, mne to neni príjemné, ani zďaleka.“
,,Tak to povedzme! Fanúšičky..“
,,Nie Louis.. Pozri. Hoci jak ťa milujem nemôžeme sa len tak zobrať a povedať to. To nejde..“
,,A ako potom?“
,,Nerozmýšlaj nad tým dobre?“ usmial som sa a pobozkal ho na vlasy.
,,Ahojte chalani.“ Vtrhol do izby Niall s chipsami v ruke. ,,Ahoj ír.“ Zasmial sa Louis. Vždy ho tak oslovoval. A bolo to zlaté. ,,neruším hej?“ chytil ovládač od telky.
,,nie nerušíš.“ Usmial som sa.
,,O čom ste sa tak vrúcne bavili? Bolo vás dosť počuť.“ Zasmial sa, hodil si chips do úst a prepínal programy. Ja som sa zamrvil  na sedačke a oprel sa o Louiho.
,,O ničom-“ chcel som dopovedať.
,,Vlastne otom, že by sme chceli oznámiť svetu že nie sme hetero.“  Skočil mi Louis do reči. Ja som iba pokrútil hlavou.
Niall sa nechápavo na nás pozrel. ,,Akože povedať o vás že ste  spolu?“
,,Presne.“ Potvrdil Louis.
,,Už bolo na čase.“ Usmial sa Niall.
,,ako to myslíš?“ teraz som nechápal pre zmenu ja.
,,Pozrite, už ste spolu dosť dlho na to, aby niekto niečo netušil, manažment vás nemože dusiť navždy, ste svojprávni. Lúbite sa a to je hlavné! Kašlite na všetkých.!“ povzbudzujúco sa usmial.
Ja som sa ešte trochu nahol k Louisovy a on ma pobozkal na vlasy.
,,vidíš hovoril som ti to.“ Povedal pošepky. Takým tým svojím sexy hlasom ktorý vedel on. Dal do neho trochu chrapláku a bolo to dokonalé. Dokázalo ma to hrozne vyburcovať.
Chytil som ho za rukua potiahol do izby. ,,Nenechajte sa rušiť.“ Zakričal za nami Niall.
Naš malý ír.
Zhodil som Louisa na svoju posteľ a zavrel dvere. Och milujem ho.
,,Čo sa stalo miláčik? Nepochopil som ťa..“ pomrvil sa na posteli.
,,Čo si nepochopil? To že som na teba dostal neskutočnú chuť?“ zasmial som sa a skočil vedľa neho.
On si zahryzol do pery a ja som si jeho prisunul bližšie ku sebe. Jazykom som mu prešiel po jeho perách a potom som si oblizol svoje.
On to nevydržal a nenásytne mi vrazil svoj jazyk do mojich úst.
,,Vedel som že to nevydržíš.“ Zasmial som sa.
,,Sakra, vydržať bez tvojho tela tri týždne počas tour je umenie zlatko.“
,,Som celý tvoj.“ Zvodne som zašepkal. Netrebalo dlho čakať. Začalo to tričkami kde odhalil svoje dokonalo vypracované bruško. Jenou rukou som mu prešiel po tehličkách a išiel stále dole.
Jemne mi vzdychol do úst a ja som vedel že sa mi to páči.
Rozopol som mu pracku od opasku a to isté on urobil aj mne. Obaja sme ležali v trenkách ja sombol na ňom. Pery som mal stále pri lepené o tie jeho a rukou som ho dráždil.
Na naše spoločné splanutie v jedno telo netrebalo dlho čakať.
A bolo to krásne, úžasne všetko dohromady. Tak neskutočne ho milujem..
,,Si dokonalý vieš o tom?“ povedal mi Louis keď sme vedľa seba vydychovali. ,,Nie, to ty si tu ten dokonalý!“ zasmial som sa.
,,Prestaň, znie to tak buzerantsky.“ Zasmial sa Louis. ,,O božeeee!“ povedal som piskľavým hlasom.
Nakoniec sme spolu zišli dolu ruka v ruke a v obývačke bol Paul a chalani.
Nechápavo sme na seba pozreli keď Paul zahlásil: ,,Máte zelenú chlapci!“
Jasom iba nemo otvoril ústa a pozrel na chalanov keď na mňa Niall žmurkol.
Vďaka ty malý ír!














Priznám sa Vám, moja prvá bromence, ale určite nie posledná. 
Tak koemntáreprosím ak chcete aby so písala ďalej!:) Hope u like it.
Any, xoxo

Memories in the city.


TOTO si pustite :)
Paríž, krásne mesto. Vždy tu zabudnem na všetky svoje myšlienky, problémy a spomienky. Vlastne, neviem prečo to mesto mám tak rada. Prinieslo mi samo o sebe kopu problémov ale teraz sem jazdím aby som sa ich zbavila. Možno tie moje ustavičné „problémy“ sú stále horšie a je lepšie zbaviť sa ich tými, nie tak hroznými. Aj keď, tieto boli tiež dosť strašidelné. Hovorí sa tomu „Mesto lásky“ ale ja si nemyslím že by tu láska bola nejako udržovaná. Áno, všade vidíte dvojice, či už dvoch pohlaví alebo nie, ale to je asi tak všetko. Tu sa stalo veľa zlých vecí. Asi mám smolu na Paríž. Pre mňa to je iba „Problémové miesto na problémy“ a tak to aj ostane. Stále ubytovaná v nejakom hoteli ktorý ani vlastne nestojí za reč. Mám tu všetko čo potrebujem. Keď sem idem, vždy si kúpim v malom obchodíku kúsok od veže malú Eiffelovečku. Verte že mám na poličke už pár desiatok zlatých, strieborných aj medených kusov. Dokonca jednu ružovú a jednu krikľavo zelenú. Ani neviem že tu som tak často. Možno by bolo lepšie nájsť si útechu na problémy niekde v Británii a nejazdiť stále sem. Alebo by pomohlo keby som sa zvrela niekde sama na dlhú dobu. Ako v tom filme kde žijú pod zemou lebo si myslia že vypukla vojna ale iba havarovalo lietadlo. Majú tam jedlo na množstvo rokov, improvizovanú školu, elektriku, vodu. Nespomeniem si na meno, bezvýznamné veci zapomínam aj keď pre mňa sú významné moc a tým nemyslím ten film. Ale všetko.
Práve sedím na schodíku na nejakom neznámom námestí, aspoň pre mňa neznámom. Nie sú tu nikde pouličné stánky s kabelkami ParisParisParisParis takže bezvýznamné námestie. Pozerám sa na reštauráciu priamo predo mnou. Vidím dvoch mužov. Zrejme obchodné stretnutie. Obaja sa smejú. Prskajú na trojfarebné špagety ktoré mal každý z nich pred sebou a rozprávajú si vtipné historky. Jeden má blankytnú kravatu pripnutú sponkou ku košeli a práve si na ňu kvapol omáčku s kúskom paradajky. Pokrčím nos. Nenávidím paradajky. Chlapík sa však stále smeje a horlivo rozpráva ďalej. Kolega s obrovským nosom len prikyvuje a natáča zopár špagiet na vidličku. Pousmejem sa a zdvihnem sa zo zeme. Oprášim si nohavice a stiahnem sveter a tričko nižšie aby som nemala holé kríže. Naposledy sa obzriem do reštaurácie a so sklopenou hlavou sa odchádzam do víru veľkomesta.
Zakotvím v malej reštaurácii niekde v meste a úpenlivo hľadám tú jedinú osobu. Keď zazriem tie nohy v kanadách ako visia zo sedačky a podupajú si do rytmu hudby, pousmejem sa. Idem ku stolu u okna s výhľadom na parčík. Posadím sa na červenú umelú kožu, ktorou je sedačka potiahnutá a kabelku odkladám vedľa seba. Usmejem sa na osobu predo mnou a vyzliekam si sveter. „Ahoj“ zašepkám a zahrniem si prameň vlasov za ucho. Zayn mi pozdrav opätuje a pýta sa, ako sa mi darí. „Poznáš ma až moc dobre na takéto otázky,“ odpovedám mu a objednávam si u čašníka klasické fusilli so špenátom a k tomu to správne víno. Oblizujem si pery a pripravujem svoju myseľ na otázky a tie zradné odpovedi. Pozeráme si zaujato do očí a snažíme sa vyčítať myšlienkové pochody toho druhého. Prehodím si nohu cez nohu aby som konečne odtrhla zrak a chválim Zaynovi jeho svieži vzhľad. „Keď som ťa naposledy videla bol si zdrogovaný a celkom na dne. Gratulujem ti k zmene. Aj ja by som si priala takú vôľu.“ Poďakovala som čašníkovi za víno a hneď som si odpila. „Nebudeme sa rozprávať o minulosti. Tvoja nie je tiež celkom čistá.“ Zužuje oči a na perách sa mu objavuje strohý úškľabok. Ako vždy keď provokuje. Poznám ho tak dobre. Samoľúbo sa usmejem a kmitnem obočím hore. Zasmeje sa a obracia zrak do už dávno preštudovaného jedálneho lístku. „Prečo si ma chcel vidieť Zayn? Čo sa s tebou stalo za tie štyri roky, hm?“ Podkladám si rukami tvár a zameriam sa na tú jeho. Črty mu zvýraznili a trochu pribral. Zostarol. Zmúdrel. Kto vie. „Potreboval so ťa vidieť. Vtedy si ma opustila ale ja viem, že právom. Nechcem po tebe ospravedlnenie alebo niečo podobné.“ „Tak čo chceš Zayn? Prečo ma chceš zatiahnuť späť do tejto sračky?“ Snažím sa šepkať aby sa ostatný hostia nezaujímali o náš rozhovor. „Ja som ťa do žiadnej sračky nedostal! To ty sama! Nesťažuj si u mňa!“ Čašník mi nesie cestoviny a obaja na moment stíchneme. Vďačne sa usmejem na čašníka a Zayn nervózne šúpe nohami pod stolom. Zapichnem vidličku do cestovín a snažím sa ignorovať to, čo povedal. Chvíľu sa snažím jesť ale náhle vidličku prudko odkladám, možno až hádžem o stôl a naštvane sa na neho pozriem. „Kurva a čo si myslíš? Čo si myslíš o sebe?! Že si sem ja len tak nahupkám a budeme sa rozprávať ako starý známi? Zmýlil si sa Zayn. Ja už v tomto nejdem.“ Dopíjam víno a pozriem sa von oknom. „Prečo si odišla?“ Cítim v jeho hlase úzkosť? Bolesť a strach? „Pýtaš sa ma prečo som odišla?!“ vyletím na neho a v jeho očiach vidím štipku strachu. „Presne to sa ťa pýtam,“ odpovie pevným hlasom. Zahryznem si do pery a krútim hlavou. „Chcela som utiecť! Od všetkého! Od tvojich bitiek a problémov s drogami. Od tvojich blbých priateľov! Nechcela som tu po zvyšok života skysnúť Zayn! Pochop ma! Zapliesť sa do tvojich problémov bolo najväčšie svinstvo! Mala som odísť už skôr a nie ti pomáhať. Až keď som zistila aký si hajzel tak som to celé pochopila!“ Rukami sa držím stola aby som mu nevyškriabala oči. Nemá na to odpoveď. Len na prázdno otvára ústa a snaží sa prísť na správne slová. Tu žiadne netreba. „Teraz chceš aby som sa ťa žiadal o odpustenie a plazil sa ti pri nohách? Ospravedlňoval sa?“ Obzrie sa okolo a prezerá si reštauráciu. Rýchlo sa otočí ku mne a zarýva sa hlboko do mojich očí. „Neprosím ťa o nič. Nechcem od teba nič len pokoj.“ Snažím sa hovoriť pokojne a jem zvyšok cestovín. „Nezmenila si sa Wiollet.“ Aká dedukčná odpoveď. Tlieskam ti Zayn. „Nie Zayn. Zmenila som sa viac, než si myslíš. Nevieš čo sa za tie roky so mnou stalo.“ Dojedám jedlo a utriem si pery žltým obrúskom. „To si myslíš ty.“ „Nemyslím si to. Ja to do riti viem!“ Otváram kabelku a hádžem na stôl zopár euro. Schmatnem sveter a rýchlim krokom odchádzam z poloprázdnej reštaurácie. Zayn ide za mnou. Aké nečakané. „Wiollete! Kurva tak počkaj!“ Zastaví predo mnou a rukou mi stisne rameno. „Nedotýkaj sa ma! Nechcem ťa už vidieť!“ Mykám plecom a jeho ruka sa spočinie popri jeho tele. Naštvane sa pozeráme vzájomne do očí a ja napínam čeľusť. Pevne držím zuby u seba. Zayn si prezerá moje pery a vrhá sa na ich získanie. Drží si moju hlavu v jeho veľkých rukách. Päsťami mu udieram do hrudi až sa nakoniec odťahuje. „Si idiot Zayn! Nenávidím ťa! Nechaj ma ísť! Nikdy ma nehľadaj prosím! Nechcem sa vracať do minulosti. Stalo sa toho moc zlého. Začal mi nový život nenechaj ma...“ rozvzlykám sa a slzy mi stekajú po lícach. Zayn ma bez čakania objíme a ja zaborím tvár do jeho bundy. „Wiollete...nechcem ti ublížiť.“ Začína ma hladkať po vlasoch a šepká mi slová do ucha. „Je mi to tak hrozne ľúto Wi. Nechcem ti ublížiť. Prosím ostaň. Stále ku tebe niečo cítim Wi.“ „Ale ja k tebe už nie Zayn.“ Odťahujem sa a pozriem sa do zamračeného neba aby mi slzy stiekli späť do očí. „Neklam samú seba prosím ťa! Milujem ťa Wiollete. Stále to vo mne je a je jedno s kým všetkým som za tú dobu bol. Nedokážem sa vzdať týchto pocitov. Nemiloval som ťa len vďaka drogám Wi. Bolo to skutočné a stále je.“ V jeho očiach sa lesknú slzy a ja zhlboka dýcham. Môj dych je počuť na metre. „Ty si myslíš, že som ťa milovala len naoko? Nebuď kontroverzný prosím ťa! Milovala som ťa viac než kohokoľvek za môj život ale všetko si kurva pokazil ty hajzel!“ Strčím do neho ale stojí na mieste ako skala. Rozplačem sa ešte viacej a slzy si utieram rukávmi. „Predpokladám, že sa to už nedá napraviť.“ Skleslo sa pozrie do zeme a spustí sa mu slza a hneď druhá. „Predpokladáš dobre Zayn. Naša láska bola dokonalá aj keď s veľa problémami. Ale bola, už nie je. A nebude. Musíš sa s tým zmieriť Zayn. Dostaň sa z toho a už ma nekontaktuj prosím. Len si pamätaj, že som ťa milovala, stála za tebou a dala ti všetko.“ Položím mu ruku na rameno a pozriem sa mu do uslzených očí. Len nasucho prehltne. Nadýchnem sa a obliznem si vrchnú peru. „Bol si pre mňa všetko Zayn. Nechala som svoju rodinu trpieť a to už sa znova nestane. Zabudni na mňa. Zabudni na spomienky. Zabudni ako si ma miloval.“ „Stále ťa milujem!“ „Nie Zayn. Nemiluješ. Priznaj si to. Zlomila som ti srdce. Som sviňa. Zabudni na lásku, ktorá bola medzi nami. Vymaž si ma z hlavy.“ Posledné slová šepkám a približujem sa k nemu. Dám mu posledný bozk na slané pery od sĺz a prejdem mu dlaňou po tvári. „Zabudni...“ Šepkám mu do ucha a v zapätí odchádzam smerom za jeho chrbát. Neotáčam sa pretože viem, čo by som videla. Stojí ako prikovaný a tiež sa neotáča. Keby sa niekto otočil, označil by sa ako slabší a to ani jeden z nás nechcel. Slabší prehráva ale túto hru už sme prehrali raz, netreba to znova. Navliekam si na seba sveter a mierim k Eiffelovej veži. Prechádzam okolo a pozerám sa na jej vrchol. Spomínam si na chvíle, keď ma Zayn pred rokmi nútil ísť bližšie k plôtiku aby som videla celé mesto. Verila som mu a pozrela som sa. Najkrajší výhľad to vtedy bol. Vytrácam sa do suvenírového obchodíku a prechádzam si police s vežičkami všetkých veľkostí. Zastavím u jednej väčšej červenej, asi takej veľkej ako moja dlaň. Beriem ju do pravej ruky a prezerám si ju. Jednu nožičku má obitú od neslušných turistov. Aj cez to si ju beriem a podávam predavačke peniaze do rúk. Ani sa na ňu nepozriem. Prekladám si vežu v rukách a prejdem prstom po malej škode. Bola to škoda, ktorá sem patrí a je na pravom mieste. Uvedomujem si, že táto vežička bude posledná v mojej zbierke. Už sa sem nevrátim, nikdy. Prebehujem cestu a zastavujem si taxi. Vežičku držím v pevne v ruke a hovorím taxikárovi, nech ma dovezie na letisko. Môj let do Londýna je konečná zastávka. Ventil, ktorým konečne utečiem. Strany sa prehodili a ja sa vraciam domov. Cez okienko taxíka sa pozerám na mihanie mesta. Zahliadnem tam chlapca, ktorého som kedysi milovala a som si istá, že tam nestál naozaj. Že sa mi to len zdalo, určite. Zosuniem sa po sedadle a zabudnem. Tak, ako som to diktovala jemu. Ale až teraz som pochopila, aké to je ťažké.                    
Teraz som to dopísala o 2:50. Strašne sa mi to páči a označujem to za jedno z najlepších diel, čo som napísala. Neviem o čom to je a polku, tu bez Zayna, som napísala už pred Vianocami. Preberte si to ako chcete a zanechajte komentár :) budem rada -Cath xx btw písala som poprvýkrát v tomto čase :D