sobota 6. apríla 2013

If I lose myself tonight.




-Pustite si vždy pesničku prosím (otvorte na novej karte 'pravé tlačítko myši a otvorit na novom okne') :3 je mi totalne jedno že sa nehodia textom :D
Ťahala som za koberec, ktorý visel z police v obývačke. V mojej garsónke bolo všetko obývačka. K nohám mi padla zaprášená krabica od Conversiek, ktoré som raz kupovala v Bulharsku. Ruky som spustila k telu a nečinne som sa na ňu pozerala. Akoby sa mi čierna krabica s hviezdou vysmievala do tváre. Napriahla som sa a celou silou do nej kopla. Vyvolávala vo mne ohňostroj emócií. Zlých aj dobrých. Teraz skôr tých zlých. Pohodila som svoje bezvládne telo na malú pohovku v strede miestnosti a pozerala som sa zaujato do stropu. Tak ma napadlo, či tie Conversky ešte stále má hodené niekde v jeho izbe alebo sa ich zbavil hneď po prvom nosení. Vedela som že tú značku nemá najradšej ale preto som mu ich doviezla. Chcela som aby ma mal pri sebe. Ako niečo od najlepšej kamarátky ale pravdepodobne už nič nemá. Prevalila som sa na bok a rukou som si podložila hlavu. Pár dlhých minút som tam len ležala a snažila som sa na nič nemyslieť. Moje myšlienky sa mi vyplavili z hlavy tak rýchlo ako slzy, ktoré mi stekali po tvári dole. Prečo som sa rozplakala? Tak asi takto to bolo...
„Hej! Romeo! Pohni si som hladná!“ kričala som na neho keď sa lúčil so svojou dlhoročnou priateľkou, Brett. Brett sa na mňa škaredo pozrela a ja som jej len vyplazila jazyk. Zasmiala sa a dala mu pusu. Len takú rýchlu. Neradi sa bozkávali predo mnou. Aké sladké. Prevrátila som oči do strechy auta a zamerala som sa na červený fľak ktorý tam bol. Rozmýšľala som nad niekoľkými alternatívami, čo by to mohlo byť ale vlastne to bude kečup. Určite. Zatiaľ som si zapla pás a prešla Instagram. Pozerať sa na vypracované, opálené telá mojich kamarátov, ktorý boli spoločne na dovolenke v Miami, nebolo to najlepšie. Celá parta, do ktorej som patrila okrajovo aj ja, si užívala letné počasie a ja som mrzla v studenom Anglicku. Ten systém, ktorý ma stvoril zrejme nevie, čo je to kompromis. Vždy dá najlepšie ostatným. Dvere od spolujazdca sa zavreli a ja som stále udržovala kontakt s tehličkami môjho bývalého na Instagrame. Môžete mi povedať, prečo som sa s ním rozišla? To že bol gay predsa vôbec nevadí. Povedome som otočila kľúčikmi a naštartovala som auto. „Ako ide Brett ten projekt?“ opýtala som sa celkom normálne a prezrela som si poslednú fotku z lode. Svine v Miami. Tak by som to nazvala. „Myslím, že jej to ide dobre.“ Prostá odpoveď. Strčila som si mobil do stojana na palubnej doske a pripojila ho k prehrávači. „To je super. Komu by niečo nešlo keď je frajerka popovej hviezdy, že?“ vydýchla som a pomaly sa vytáčala z parkovacieho miesta. „Nebolo to protekčné. Vážne nie. Zvládla to, pretože na to má a ty to vieš tak zo seba nerob žiarlivku dobre?“ Len tom na to pokrčila plecami a pridala plyn. Jednou rukou som držala volant a druhou si upravovala sedadlo pre moju výšku. Aj keď to bolo moje auto večne si ho niekto požičiaval a prenastavoval mi sedadlá. Na ceste nám to trochu skákalo ale za hodinku sme boli na mieste.
„Môžeš mi povedať prečo tvoja priateľka býva vo Wickforde, keď máš vlastný, trikrát väčší dom?“
„Opýtaj sa Brett. Nechce hovoriť o spoločnom bývaní. Proste spolu chodíme a to je všetko.“
„Nesere ťa to? Mňa by teda áno.“
„Honey, nechaj môj vzťah na pokoji, dobre?“
„Aj ty si riešil môj vzťah s Norbertom!“
„Eva, už len to, že sa volá Norbert vzbudzuje buzerantský nádych.“
„Tak ma láskavo nechaj rozoberať tvoj vzťah!“ smiala som sa.
„Okej. Ale pochop, že toto je iba naša vec. Proste Brett nechce bývať u mňa. Bojí sa, že by sme sa hádali ako manželia a podobne.“
„Takže spolu vlastne nemôžete byť dlhšie ako cez noc? Zaujímavý vzťah.“
„Ideme k Budhovi?“ opýtal sa ma, akoby som nič nepovedala. Nechápavo som pokrútila hlavou a zabočila doľava. „Nie. Chcem sa najesť. Nevadí ak pôjdeme k Pappovi?“
„V pohode.“ Atmosféra sa zhustila a začala som sa cítiť previnilo. Bubnovala som si prstami na volant známu pesničku z rádia a blížila som sa k reštaurácii Pappa‘s world restaurant. Zaparkovala som na voľnom mieste, čo najďalej od vchodu. „Prečo tak ďaleko? Takto ďaleko za jedlom.“ „Ty debil, to si myslíš že tam pôjdem v tomto? Musím sa prezliecť. Vďaka bohu za zatmené okná. Stráž okolie. A mimochodom...vzala som ti sako.“ Odpásala som sa a vliezla dierou medzi sedadlami dozadu. Hodila som dopredu sako a začala som si vyzliekať nohavice. Videla som v spätnom zrkadielku ako sa na mňa pozerajú tie krásne oči. „Úchyl...“ zasmiala som sa a prudkým pohybom som zrkadielko pretočila na inú stranu. Ticho sa zasmial a snažil sa na seba navliecť sako. Prezliekla som si nohavice za sukňu po kolená a čiernu košeľu. Postriekala som sa od hlavy po pätu voňavkou a vlasy som si zviazala do chvosta. Schmatla som kabelku a vystrčila som holé nohy von. Zima! Navliekla som si silonky a urýchlene obula čierne lodičky. „Okej, môžeme.“ Opätky klaply o cestu a ja som si prehodila kabát cez plecia. „Si iná ako ostatné ženy Eve. Dokážeš sa prezliecť za dve minúty aj s účesom.“ „Máš pravdu. Pretože nie som žena zlatko.“ Pretrela som si pery jemným rúžom a zobrala som si od neho mobil, ktorý mi podával. „Som muž v ženskom tele. Inak by si so mnou nebol kamarát, všakže?“ Všetko som vrazila do preplnenej kabelky a zaháhla som sa mu do ruky. Vošli sme do reštaurácie a jeden milý pán nás usadil ku stolu v strede, pri stene. Zobral mi kabát a kabelku som si prevesila cez stoličku. Objednali sme si a čakali na svoje chody. „Uhm, prepáč. Nechcela som rýpať do tvojho vzťahu. Je to vaša vec, prepáč.“
„Máš právo mi rýpať do života, Eve. Si moja najlepšia kamarátka a ja si toho vážim, viem že mi chceš pomôcť.“
„Dobre, tak to proste nebudeme už preberať, ok?“
„Jasné.“
A takto sa začala naša najväčšia kríza v živote. Kvôli rozporom okolo vzťahu s Brett. Vždy keď sme boli spolu som mu vyčítala jeho vzťah aj keď som na to nemala právo. Nežiarlila som, len mi vadilo ako s ním zametá. Je mi jedno ako moc ju miluje. On jej kupuje drahé kabelky, šaty a vozí ju do najluxusnejších reštaurácií a ona sa mu za to nijako neodvďačuje. Je to odo mňa hnusné ale myslím si, že to je prosté využívanie. Zase sme sa raz pochytili pri pozeraní filmu u piva.
„Dnes si bola na tej prehliadke, kde aj Harry?“ opýtal sa ma pri dlhej nezáživnej scéne filmu, ktorý sme spolu pozerali vždy, keď prišiel ku mne.
„Uhmm.“
„Nemal tam žiadnu babu?“ Znel podozrievavo. Stále s chalanmi číhali na Harryho priateľky.
„Nie, nikoho som nevidela. Boli tam jeho kamarátky a tak ale žiadna baba.“
„Dobre, len sa uisťujem.“
„A ty si bol dnes s Brett? Nevidela som ťa na after party, kde boli ostatný.“
„Boli sme s Brett v lunaparku.“ Tón zachovával chladný, ako vždy. Nehovoril so zaujatím alebo láskyplne. Chladno a hneď sa napil piva. Starostlivo som sa na neho pozrela. Oči mal nalepené na obrazovke telky.
„Ježíš Eve, nezačínaj s tým zase! Neurobíš s tým nič! Si moja kamarátka tak to prosím rešpektuj!“ Prudko sa na mňa otočil a nakrčil obočie.
„To nejde jasné?! Využíva ťa! Totálne ťa využíva a ty to nevidíš! Nevidíš ako neznáša všetky tvoje kamarátky aj mňa? To ona je žiarlivka nie JA!“ vykričala som mu do tváre. Stále chladný pohľad.
„Nevyužíva ma, Eve. Ona nie je taká. A čo že žiarli? Každá žiarli! A prečo ti je divné že ťa nenávidí? Som s tebou viac ako s ňou!“
„A prečo si so mnou viac keď ju tak miluješ?“ zamyslene som sa mu pozrela priamo do očí. Neodpovedal. Naprázdno otvoril ústa, akoby chcel niečo povedať ale ostal ticho. Sám si to posral. Protirečí si, hrozne si protirečí.
„Vidíš, nemáš na to odpoveď. To mňa máš radšej ako ju? Pochybujem, ale vyzerá to tak. Zamysli sa nad tým okej?“ Nakoniec som sa smutne usmiala a obrátila sa späť k filmu. Zase mi neodpovedal.

Po pár dňoch som sa rozhodla, že sa po dlhých mesiacoch stretnem so svojím bratom, a pôjdeme sa najesť do Pappa. Nič nezmení môj názor, že to je najlepšia reštika v Londýne. Pätnásť minút pred tým, ako ma mal Frank vyzdvihnúť, som sa začala chystať. Moc si nepotrpím na dlhé maľovanie a obliekanie. Proste zoberiem prvú vec, čo mi padne do ruky a oblečiem si ju. Teraz sa ku ‚slovu‘ dostali tmavomodré elastické šaty s rukávmi. Pravdepodobne veľmi komicky som sa nasúkala do čiernych pančúch a do bielych lodičiek sa mi stále otáčali všetky prsty na nohách. Na tretí pokus to vyšlo a už mi nezostávalo moc času. Teda vlastne žiadny. Fixou som si prešla po viečku a spravila tenkú linku. To by bolo asi všetko. Vlasy do chvosta a kabelka, ktorú nosím dosť často a preto do nej bolo treba len pridať mobil a kľúče. Pretrela som si pery leskom v tube a čo najrýchlejšie som sa rútila výťahom dole k autu Franka.
„Ahoj braček!“ Objala som ho pravou rukou cez plece a dali sme si pusu na obe líca.
„Tak ako sa máš?“ Nedala som mu ani priestor na pozdrav.
„Mám sa skvelo, Eve. Vážne skvelo ale nepovieme si to až pri jedle? Som vážne hladný.“
„Ale jasné!“ Bola som vážne šťastná, že ho vidím. Otvoril mi zadné dvere auta a prisadol si ku mne. Zmätene som sa na neho pozrela.
„Ty máš vodiča Frank?! Vážne? Robíš si prdel?“
Smial sa. „Je požičaný. Ale áno, mám. Som predsa podnikateľ!“
„Nie Frank, si právnik ale povedzme si že je to okej.“
V Pappa nás usadili k môjmu obľúbenému stolu pri stene a ja som nadšene rozprávala Frankovi smiešne historky, ktoré vlastne neboli smiešne ale on sa robil že sú. 

Po asi štyroch pohároch vína som bola ľahko v najlepšej nálade a dosť mi trebalo na záchod.
„Prepáč Frank ale treba mi strašne cikať. Objednaj mi ďalšie víno, prosím.“ Vysunula som nohy z boxu a upravila som si šaty. Toalety boli skoro na druhej polovičke reštaurácie takže som sa promenádovala opitá medzi stolíkmi. „Prepáčte. Ospravedlňujem sa. Prepáčte, nevidela som vášho manžela. Je mi ľúto vašej Prada topánky. Ups, mám na nových topánkach kus vášho psa.“ Keď som za sebou pevne zavrela dvere toaliet položila som kabelku na umývadlá a pozrela som sa do zrkadla opretá dlaňami o mramorovú dosku. Oči som mala sklenené ale šťastné. Aspoň chvíľu som prestala myslieť na tú suku, Brett. Pretrela som si oči a trochu som si navlhčila krk. Otočila som sa, že si skočím na záchod ale všetky kabínky boli obsadené. Zákon schválnosti. Poklipkávala som si opätkom o zem a ruky som mala zložené na prsiach. Posledná kabínka z troch sa otvorila a z vnútra vyšla čiernovláska s červenými perami. Zamrazilo mi to telo. Prešiel mnou kŕč freezovania a noha sa mi prestala hýbať. Budem klamať keď poviem, že som nebola prekvapená a že som sa aj tak netvárila. 

http://www.youtube.com/watch?v=5pVKZeSoAp0
„Oh, Eve. Dobrý večer.“ S hraným nadšeným (úmyselne hraným) prešla vedľa mňa k umývadlám. Bola otočená k zrkadlu a ja druhou stranou. Stále som sa z toho spamätávala. „Čo tu robíš Brett?“ Natočila som sa telom k nej aby som vzbudzovala väčší rešpekt.
„Išli sme s miláčikom na večeru, čo si si myslela preboha?“ Pozrela sa na mňa tak pohoršene až som mala chuť ju zabiť. Ale neviem koho by som zabila radšej.
„Ale toto je naša reštaurácia. Prečo ťa sem zobral? Sem chodíme jesť iba MY!“ Každé slovo som zdôraznila ako najviac som vedela.
„Tak to je asi minulosť Eve. Povedal mi, že so mnou chce stráviť každú voľnú sekundu jeho života. Obávam sa, že vaše priateľstvo skončilo.“ Škodoradostne vykrútila jeden kútik nahor a pozdvihla obočie. Kurva. Nevedela som čo na to povedať. Stála som tam s napol otvorenými ústami a pozerala sa na jej usmiaty xicht.
„Ty si taká sviňa Brett. TAKÁ KURVA!“ začala som po nej vrieskať.
„Takto si na mňa nedovoľuj ty malá nicka! Vypadni odtiaľto a nikdy sa v našom živote neobjavuj. Mimochodom, sťahujem sa do Londýna.“ Hovorila tak pokojne že by mohla prednášať na fakulte.
„On nevidí ako ho využívaš ale ja áno Brett! Si iba obyčajná štetka! Nezaslúžiš si ho! Je to ten najmilší chlapec na svete a ty si tá najhoršia na svete! Pakuj sa z Londýna a ostaň si pekne vo Wickforde lebo inak ťa sama vysťahujem s tým tvojim nákladiakom!“
„Myslíš že uverí tebe? Rozprával mi všetko čo si mu povedala, Eve. Myslí si, že si naivná a nevyspelá osoba čo sa vzťahov týka.“
„Som realista a váš vzťah nemá budúcnosť, iba možno tak zlú!“ Uši mi zachytili zvuk dverí a už som videla ako vychádza von z toaliet.
„Zdrháš Brett?! Bojíš sa ma? Bojíš sa že ti zničím tvoj poklad? Tvoju zlatú žilu do ktorej kopeš denno-denne? Som pre teba nebezpečná?!“ Nebola som v pohode. Napitá, naštvaná a totálne vytočená. Kričala som cez celú reštauráciu.
„Eve! Ukľudni sa! Prečo na Brett kričíš?!“ Neviem ani ako ale zrazu tam bol aj on.
„Ako si mohol? Toto je naše miesto, NAŠE!“ Rozhadzovala som rukami a ukazovala na všetky strany. Nabehli mi slzy do očí keď som videla ako tú suku obraňuje.
„Je to verejná reštaurácia Eve. Môžem si sem vodiť koho chcem!“
„Áno? To už aj pozerávaš Harryho Pottera s ňou? A pijete spolu pivo pri stupídnych hrách na xboxe?! Chodíte spolu na horské dráhy a do kina na nezmyselné filmy? Vážne si ma takto primitívne vymenil?! Vážne si to urobil?“ Už slzy vybehli aj von. Jedna, druhá. Každá si išla ako formula po svojej mokrej cestičke na tvári.
„Neblázni Eve. Sama si hovorila, že mám s Brett tráviť viacej času!“
„Ale nechcela som po tebe aby si sa ma zbavil! A toto som nepovedala! NEPOVEDALA!“
„Eve! Eve, neplač preboha.“ Cez ramená ma objal Frank. Poznám jeho ruky. Tak isto ako tie tohto idiota predomnou aj s tou jeho kravou.
„Si taký istý citový vydierač ako ona! A kam zmizlo friends forever? Do vesmíru? Nie, ona ti to vytrhla z hlavy!“
„Nehádž všetko na Brett! Už si nerozumieme tak ako predtým Eve! Asi by sme sa nemali viac stretávať.“
Dýka do srdca. Zomieram. Zvnútra.
„Ty malá SUKA!“ zasyčala na mňa Brett.
„Takto o mojej sestre nehovor ty nabručaná hemeroidná prostitútka!“ zavrčal na ňu Frank. Milujem jeho slovné spojenia. Niekde hlboko v mysli som sa určite usmiala.
„Poď ideme.“ Frank ma zobral okolo pliec a odviedol do auta. Obzerala som sa stále. Ani raz sa na mňa nepozrel. Len stále obskakoval tú jeho ‚priateľku‘ ako princeznú. Začala som hlasno vzlykať a za moment už som bola mokrá od sĺz na celej tvári. Nevedela som čo bude ďalej. Najlepší priateľ ma pustil ale najhoršie že kvôli nej.

Frank ma vyložil doma asi po milióne opýtaní, či som v pohode a nemá ostať. Proste som chcela byť sama. Vo výťahu som pozerala na prešliapaný koberec a prevracala mobil v ruke. Čakal som kedy zavolá a ospravedlní sa. Nezavolal. Nenapísal. Neskôr som zistila že si ma vyhodil z Twitteru. Vymazal si ma zo života. Ale ak to tak chce, je to jeho voľba.

Po dlhých, neskutočne dlhých dňoch som sa z toho pomaly dostávala. Krabica od Conversiek stále ležala odkopnutá pri stene. Vzmužila som sa a vzala som si ju na kolená. Čakal som či z nej náhodou nevyskočí šialený klaun a oznámi, že to všetko bol blbý vtip. Nestalo sa. Opatrne som nadvihla prstom vrch a videla som zrazu všetky tie spomienky na jednom mieste. Fotky, spoločné náramky, etikety od jedla a piva. Vytiahla som jednu fotku ako stojím pri televízore s pivom v ruke a jasám, že som vyhrala turnaj vo Fife. Chýbalo mi to. Moc. Položila som krabicu vedľa mňa na gauč a pretrela som si tvár, aby som ju prekrvila.
V plači ma prerušilo doterné klopanie na moje dvere. Utrela som si rukávom rozťahaného svetra slzy a otvorila som. Dych sa mi zastavil. Ide ma zabiť? Umučiť? Rozrezať? Neviem a ani to nechcem vedieť.
Chystala som sa zavrieť dvere ale zastavil ich svojou rukou.
„Eve ja...ja..“
„Nechcem to vedieť. Vzali ste sa? Zasnúbili? Býva u teba?“ Stále som si nedokázala odpustiť tie výčitky.
„Nie, rozišla sa so mnou.“
„To si nabalila Zaca Efrona že Ťa pustila?“
„Povedala mi že mám šialených priateľov. A že by som ju kvôli nim aj tak opustil. Neviem či mala pravdu.“ Práve som sa zbláznila alebo som súhlasila s Brett?
„Takže si sa prišiel len vyplakať? Vďaka že za mnou ale nepomôžem ti.“
„Nie, chcem sa ti ospravedlniť.“
„Za to že si ma ojebal? Vyhostil zo života?“
„Za všetko.“
„A prečo by som ti to mala odpustiť?“
„Pretože mám pivo a hamburgery.“ Ukázal z poza chrbta hnedý papierový sáčok. Usmiala som sa.
„Odpustené?“
„Síce si nadávam ako ľahko ale áno. To ti dám ešte vyžrať neboj sa!“ usmiala som sa. Silno ma objal a ja jeho tiež. Stískala som mu krk ako pijavica.
Keď prestal vážne sa mi pozrel do očí a ja som čakala že mi povie ako ma miloval a ja mu budem musieť klamať že aj ja jeho. Bože na nebi odpusť si toto. Čakala som v napätí čo z neho vyletí.
„Už nikdy nehovor že je Fifa stupídna hra na Xboxe!“ Stále sa tváril vážne a mne trvalo, než mi to došlo. Vybuchla som smiechom. Je späť. Ten starý Niall, ktorého som znala a poznám doteraz.
        

 Prosím si komentáre :33333 :DDD a ne vooooobec nesom šialeny fanušik Onerepublic :DDDD PRoste táto jednodielovka je 'venovana' mojej druhej, druhej oblubenej 'mužskej' skupine :) (1. One Direction, 2. Imagine Dragons & Onerepublic, 3. The all-american rejects....) Love y'all <3 -Cath xx

7 komentárov:

  1. Úžasné, ale ja by som asi tak ľahko neodpustila :) Ale inak perfektné

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď ani ja :D nemala som v pláne to tak mať ale Any strašne moc chcela rýchlo jednodielovku takže som to rýchlo ukončila :D aďakujem :33

      Odstrániť
  2. Neviem prečo ale skoro celý čas som si myslela že je tá jednodielovka s Harrym :D Ale inak je super :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veď Harry sa tam ani neobjavil, či? :D A ďakujemm :)

      Odstrániť
  3. Aj ja som mala ten pocit, že je to o Harrym :D ale bolo super :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Aj ja zbožňujem Imagine Dragons :3 Inak, krásna jednodielovka. Ked si spomennula 'tie jeho krásne oči' vedela som, že je to Niall :)

    OdpovedaťOdstrániť