Už nie sme One Direction..

Povinne si k tomu pustite toto → ♪♫♪♫♪♫♪♫♪♫

-otvorte si v novom okne O:)

POKIAĽ TO NEBUETE MAŤ PUSTENÉ MÁTE ZÁKAZ ČÍTAŤ!:DDD

Vážne, uvidíte že sa to tam hodí. Xoxo 

_______________________________________

Potreboval som oddych. Od všetkého, od ľudí, od fanúšikov, proste chvíľku pre seba.  Odpútať sa na chvíľku od Zayna..

Nebol veľmi šťastný keď som mu oznámil že sa potrebujem prevetrať. Ale chápal ma..

Šoféroval som po dialnici a netuším kam som mal namierené. Ale čím ďalej som bol od Londýna, tým viac mi Zayn chýbal.

Pár ludí o nás vedeli ale fanúšičky nemali ani tušenia.

Nikto by totiž nepredpokladal že bromance Zouis by bola pravá.

Ale bola.

Ľúbim ho a on tak isto mňa. Aspoň dúfam.

Schmatol som mobil, pozrel koľko je hodín. Bolo krátko po šiestej. Mal som dve smsky. Samozrejme že od neho. Chýbal som mu, aj on mne. A to som bol od neho len pár hodín.

Rýchlo som očami prešiel po písmenkách, bolo tam aby som sa vrátil. Že mu chýbam a že ma lúbi.

Ale ja som si proste potreboval oddýchnuť. Možno už stačilo. Možno by som sa mohol vrátiť. Aspoň by sa chalani nebáli.

Bože zniem ako totány buzerant.

Potreboval  som to niekde otočiť. Ale dialnica bola rovná a pomaly sa zotmievalo, čo ma znepokojovalo.

Odbočil som na benzínku, doplniť to čo v nádrži chýbalo.

Vytiahol som peňaženku, zamkol auto a šiel zaplatiť. Milo som sa usmial na predavačku.

,,Louis Tomlinson?“ usmiala sa.

,,V plnej kráse. “Zavtipkoval som.

,,Mohli by ste pre dcéru?“ opýtala sa a podsúvala mi papier s perom.

,,Isteže, ako sa volá?“

,,Shelby.“

Napísal som pre Shelby a podpísal sa. Usmial som sa a podal predavačke papier. ,,Ďakujem veľmi pekne.“

,,vašu malú pozdravujem.“ Usmial som sa. Snažil som sa byť poslednou dobou milý a hlavne vyhovieť všetkým fanušikom.

Z vrecka som vytiahol kľúče, odomkol auto a dal ich do zapalovania.

Zapol som si pás, rádio a naštartoval motor. Pomaly som šiel späť Do Londýna. Za Zaynom.

Šiel som bezpečne. Dych sa mi spomaľoval a adrenalín v krvi zvyšoval.

Zrazu som necítil nič..

ZAYN:

Harry naštartoval auto. Sedel som na mieste spolujazdca šli sme do nemocnice, keď som sa dozvedel že Louis havaroval..

Tušil som že sa stane niečo zlé, vedel som že ho nikam nemám pustiť.

,,Nemôžeš si pohnúť?“ súril som Harryho. ,,Snažím sa, sme tam čo nevidieť..“

Šli sme asi desať minút. No mne sa to zdalo ako mučenlivé hodiny. Tie pocity vo mne sa nedali opísať. Bojím sa o svoju polovičku viac ako o seba. Ak sa mu niečo stane..

Nie na to ani pomyslieť nechcem.

,,Zayn poď.“ Vyzval ma Harry. Otvoril som dvere a rýchlim krokom šiel dnu. Harry za mnou nestíhal.

Zastal som na recepcii. ,,Louis Tomlinson.“ Až teraz som si uvedomil ako môj hlas znie zúfalo. ,,Prosím?“ nechápala sestrička.

Harry ma zastúpil. ,,práve vám sem priviezli chlapca, 21 rokov, autonehoda.“ Harry znel ako chlap, ja ako troska. Znel tvrdo. Ja ako malý chlapec ktorý nezvládne nič.

,,Je na operačke.“ Povedal. Nemo som prikývol. Myšlienky som mal úplne v keli. Harry ma potiahol na druhé poschodie. Nervózne som sedel a klepkal nohou. ,,Čo ak sa niečo-“ začal som.

,,Nič sa nestalo!“ okríkol ma.

Čakali sme tam hodinu, možno dve. Ja neviem..

Ale bolo to najhoršie v mojom živote.

Otvorili sa dvere, vyšiel doktor. Tým že sme boli jediní na chodbe, pristúpil k nám.

,,Rodina?“ opýtal sa cez rúško ktoré si potom zložil.

,,Áno.“ povedal som hneď.

,,Bohužiaľ..“ povedal doktor a zahľadel sa do zeme.

,,Čo bohužiaľ?!“ vyštekol som na neho.

,,Robili sme čo sa dalo. Mal hlboké zranenia, vnútorné krvácanie do mozgu. Snažili sme sa..“

V tom momente sa mi zrútil svet. Moja láska, moje všetko je zrazu preč. Zrútil som sa na stoličku, nevnímal som svet okolo seba. Nevnímal som, nevládal som vnímať.

,,Kde je“ opýtal som sa, aj keď slzy mi šli z očí ako vodopády.

,,Na sále, tam bohužiaľ nemôžete, očistí sa telo a odovzdá pohrebnej službe.“

Čo?!

,,ja ho chcem vidieť!“ zakričal som. Ten doktor bol totálne bezcitný. Jediná moja podpora teraz bol Harry.

Nezvládnem to.

,,Harry.“ Zavzlykal som.

,,Poď ideme domov.“ Povedal zarmútene. Chytil ma pod rameno. Ešte posledný krát som pozrel na doktora a na dvere z ktorých vyšiel. Tam ležala moja láska..

Pozeral som von oknom, všetko mi prišlo také tmavé. Plné ničoho. Všetko je iba sen, z ktorého sa zobudím. Prosím nech je to iba sen. Nie, sen to nebol. Bola to realita.

Chalani sedeli spolu na sedačke, bol tam aj Paul. Postavili sa keď sme vstúpili do domu.

Oči som mal iste podliate krvou. ,,Tak?“ opýtal sa Niall.

Ja som iba bez slov pokrútil. Teraz sa svet zrútil chalanom. Nasmeroval som si to do svojej izby. Chvíľku bola naša spoločná. Mal tam svoje veci, svoje pásiky.. To ako sme sa smiali, bláznili – všetko je nenávratne preč. Všetko čo sme spolu zažili.

         Celé dni som trávil v našej izbe. Ako sme to oznámili jeho rodičom, bolo to ešte horšie.

Fanúšičky to nezvládli taktiež. Neviem čo sa všetko s nimi dialo. Popravde, nikto to nezvládal a ja najviac. Neviem si predstaviť život bez neho.

Na twittery vládol trend : R.I.P Boobear.

Držal sa tam už niekoľko dní. Po dlhom čase som sa tam pozrel aj ja a napísal:

R.I.P. my darling. I love you forever..

         Dnes je pohreb. Mám tam niečo hovoriť. Nemám to vôbec pripravené. Dni bez Louisa sú také prázdne..

Chlapci sa ani len neusmejú. Obliekol si čierny oblek a zišiel dole za chalnmi. Už sme boli len štyria. Chlapci na tvári mali zarmútený výraz, u Nialla som zbadal slzičku. Pristúpil som k nemu a objal ho. Môjho malého brata. ,,neplač Niall prosím..“

,,Chýba mi..“ povedal s plačom. ,,To nám všetkým.“ Povedal Harry. Jeho najlepší priateľ. Poznali sa lepšie akoo svoje ponožky. Nemyslím že Harry ešte bude niekomu tak dôverovať ako Louisovy.

,,Zvládneme to. Musíme, pre Louisa.“ Povedal som tvrdo, A keď vnútri som bol dolámaný ako malé dieťa ktoré nedostane hračku.

         Pred cintorínom bolo nespočet ľudí ale dnu mohli len niektorí, tí najbližší. Fanúšičky v čiernom, držali Louisovu fotku kde sa usmieval a bol na nej naboku čierny pás.

,,Zayn.“ Zakričala jedna. Ja som ani nechcel reagovať. ,,Ďakujeme ti že si robil nášho Boobeara šťastným!“ dodala. Ja som sa otočil, prikývol a šiel ďalej.  Dal som si cigaretu na upokojenie.

Bola posledná rozlúčka. Louis, láska moja, tam len tak ležala.

Pristúpil som k nemu. ,,Ahoj zlatko..“ pousmial som sa a slza mi kvapla na jeho líce. Utrel som mu ju a pohladkal ho na líce. ,,Prepáč že som ťa vtedy nechal ísť..“ zlyhal mi hlas. ,,je čas.“ Ozval sa ženský hlas za mnou. Otočil som sa, bola to jeho mama. Znášala to lepšie ako ja. ,,Prepáčte mi.“ Zrútil som sa jej do náručia.

,,Hej, zlatko, nemáš sa za čo ospravedlňovať.“ Povedala potichu.

,,nemal som ho nechať ísť.“

,,Bolo to, to najlepšie rozhodnutie. Je mu lepšie, dobre?“ vzala mi tvár do rúk. Pozrel som sa za ňou a stáli tam jeho sestričky. Oblečené celé v čiernom. Dvojičky, a dve krásne vyspelé dievčatá. Lottie plakala. Viem že to bola moja vina..

Podišiel som k nim a objal ich. ,,Miloval vás viac ako mňa,“ usmial som sa na nich, ,,a stále miluje.“

Postavil som sa a ešte raz išiel ku truhle. Okolo boli aj chalani.

,,Posledný krát ako One Direction.“ Povedal Liam.

,,On na nás bude dávať pozor..“ ach Harry, určite bude. ,,keby tu teraz Louis bol,“ začal Niall, ,,určite by povedal že je hrozne tuhý.“

Ja som sa iba pousmial. V tejto situácií to bolo vtipné, určite by to povedal. Poznám ho..

Mal som predniesť reč. Truhla bola pripravená vedľa jamy, kde Louis bude spinkať. Postavil som na menší stupienok.

,,Fu,  ako by som mal začať. Louis bol jeden z nás, bol náš brat, naša bútľavá vŕba. Tak začína väčšina príhovor nie? Vážne netuším čo mám povedať... Lou bol pre mňa všetkým a určite nie len pre mňa. Bola to osobnosť. Jeho vtipkovanie. Dokázal deň spraviť lepším, to všetci vieme. Ale nemal tam dnes ležať. Určite tam nemal ležať tak skoro.. O pár desiatok rokov možno ale nie dnes. Louis, ak toto vidíš. Nikdy na teba nezabudneme..“ skončil som a zišiel ku chalanom.

Počul som ako fanúšičky skandujú “ĎAKUJEME LOUIS.“

Áno aj ja ďakujem, ukázal mi ako byť šťastný.

Ale jedno viem. Už nie sme One Direction..

___________________________________________

Dúfam že sa Vám to páči. Je to smutné, tragické, nuž prirovnanajte si to k čomu chcete:) 

Prosím si komentáre aby som písala ďalej, upozorňujem, toto je len jednodielovka!:)

Nájdete ju v jednodielovkach→ bromance→ Zouis :)

Tie komentáre, šak to vás nezabije a mňa to iba poteší!:3 Dúfam že ste si tie pesničky pustili!:D

Love, Any xoxo