Evil - 9.part

Bolo to ako keby mi niekto vrazil nôž do hrude. 

Nevedela som čo v tú sekundu robiť. On mi len tak odišiel, neviem kam, neviem s kým, neviem na koľko. Moje šťastie mi proste odišlo. Prečo.
Niekto ma zozadu objal, tie ruky som poznala. Otočila som sa a bol to Ben. Ten ktorý mi odmietol hocičo povedať o Mattovy, keby som vedela aspoň trochu pravdy, zabránila by som mu aby odišiel. Aby ma opustil. Mám pocit že už nič horšie byť nemôže.
„Odnesiem ťa domov dobre?" Povedal a zadíval sa mi do očí. Ja som si uvedomila že ho vidím rozmazane. Plakala som.
„Prečo si mi nič nepovedal?" Znela som tak zúfalo. Frustrovane. „Nemohol som T, Matt mi to zakázal. Vieš aký je. Ja by som rád-"
„Tak si mi to proste mal povedať! Nenechala by som ho odísť, nenechala chápeš-" hlas mi zachrapčal a zlyhal. Zlyhalo všetko vo mne.
„Thea poď.." Povedal a potiahol ma za ruku. Ruku som mu vymanila z jeho a ostala som stáť na mieste. Tvár som si vložila do rúk a plakala. Je toho na mňa veľa.
Potrebujem zabudnúť na neho a potrebujem začať milovať Matta, potrebujem si spomenúť na tú lásku ktorú som ku nemu prechovávala dlhé roky. Potrebujem jeho.
,,Nemyslel som si že tak drsné, ako sa prezentuje, dievča dokáže plakať" ozval sa za mnou posmešný hlas. Bol taký hrubý a zároveň sexy. Poznala som ho. Strhla som sa do zadu a bol tam ten.
Nie. Prečo sa musí zamiešať všade, chcel ma zabiť aj to urobiť vtedy mal.
,,Takže predsa len nie je taká drsná." Zasmial sa. ,,Harry prosím ťa.." Povedal jeho kamoš.
Pri mne sa zasa objavil Ben.
,,Čo keby každý šiel svojou cestou?" Pokojne prehovoril Ben. Niekedy ho obdivujem aký vie byť pokojný.
„Hej máš pravdu." Ozval sa jeho kamoš.
„Louis." Ben prikývol.
„Ben." Gesto zopakoval.
Nechápala som a Harry zjavne tiež nie. Obaja sme boli tak trochu mimo.
Ben ma chytil za ruku a potiahol do svojho auta.
„Poznáš ho?" Opýtala som ho keď štartoval.
„Koho?"
„Nerob sa hlúpym! Myslím toho chalana."
„Nie, nepoznám." Povedal tvrdo. „Hlavne že vieš jeho meno, Ben veď je to jeden z 1D!" Vykríkla som a ruky sa mi rozleteli. I keď ja by som nemala nič hovoriť ..
„Kurva Thea je veľmi dobre viem kto to je!!" Zahriakol ma.
„To je fajn. Vyzerali ste ako starí dobrí priatelia."
„Drž hubu!" zahriakol ma.

Pozrela som cez okno vedľa mňa a nadvihla obočie. ,,Tak fajn ako myslíš.“ Povedala som potichu.

,,Prosím nerieš to dobre.“

,,Stále neičo nemám riešiť ja! O všetkom viete, o tom že Matt má odísť, a stále ja mám niečo prestať riešiť! To už nie je fér!“ zakričala som.

Ben celou silou stúpol na brzdu. ,,Keby som ti neičo povedal o Mattovy čo by si urobila?“ opýtal sa a nasmeroval svoje oči na moje.

,,Snažila by som sa ho zastaviť. Aby neodošiel.“rázne som odpovedala.

,,Výborne, čo by sa stalo keby neodišiel?“

,,Bol by pri mne?“ odpovedala som trošku neisto.

,,Možno, ďalšia kladná odpoveď. Čo by sa stalo keby tí ľudia zistili že nevybavil to čo mal?“

,,Mal by prúser.“

,,Super ide ti to. Bol by veľmi veľký ten prúser?“

,,Áno..“

,,Čo by mu hrozilo?“

,,Smrť...“

,,No tak vidíš prečo som ti to nepovedal.“ Povedal pokojne. Strašne mám rada Benovu filozofiu, rozpráva sa so mnou ako z päť ročnou ale. Naozaj.

,,ďakujem.“ Povedala som tlmene. On iba prikývol.

Mal pravdu, keby som Matta zastavila a neurobil by to, čo musel tak by to dopadlo horšie. Určite áno. Ale chýba mi, neviem si predstaviť že je tak ďaleko. Alebo, nechcem si ani predstaviť že je ďaleko. Veď ktovie kde je. Nechcem na to myslieť, on sa vráti, povedal to.

,,Ben ako to že si vedel jeho meno?“  po tejto otázke som sa začala pochybovasť na tenkom ľade.

,,Thea, už som ti povedal že to nerieš, tak to nerieš prosím.“

,,Ale veď.  Prečo mi to nechceš povedať?“ kusla som si do spodnej pery a nechtami poklepkala po operadle čo bolo na dverách. ,,Každý ma svoje tajomstvá nie?..“ povedal potichu.

Každý má svoje tajomstvá.

Asi To už nejdem ďalej riešiť aj on ma svoje súkromie. Ale aj tak mi to stále bude vŕtať v hlave.

Mlčky som hľadela na ulice Londýna ktoré sa pomaly míňali. Mala som v hlavu už alkohol ale rozmýšlala som celkom triezvo. Čo sa dosť čudujem. Keď som opitá hoci len trošku, nemám dobrý a triezvy úsudok. No teraz som ho mala.

Plne som si uvedomovala to,  že Matt je preč.

Dala som si pramienok vlasov za ucho a chcela som vypnúť. Proste nevnímať, nevnímať hudbu v rádiu proste na nič nemyslieť. Ale v tejto situácií to bolo viac ako nemožné.

,,Si v pohode?“ ozval sa Ben.

,,Nie.“ Začala som plakať.

,,Pokojne plač, pomáha to..“ položil mi ruku na koleno a usmial sa. Všetko vo mne sa proste zlomilo. Ja ani neviem čo mám ďalej robiť.

,,Myslíš že mu môžem zavolať?“ opýtala som sa. ,,Určite nie.“ Povedal tvrdo.

Vzdychla som.

,,Bude tu čoskoro už sa netráp.“ Usmial sa keď zastal pred mojím domom. ,,To nejde netrápiť sa. Znamená pre mňa veľa.“ Povedala som potichu.

,,Ja viem. Sľubujem ti že sa vráti, daj tomu dva, tri dni.“ Povedal.

,,Dobre.“ Usmiala som sa. ,,Dva, tri dni nejako zvládnem.“

,,To som rád, utekaj domov a vyspi sa, zajtra škola.“

Otvorila som dvere a vystúpila. V kabelke som nahmatala kľúče a otvorila dvere. Dala som ich do sklenej misky, potichu pretože rodičia už najskôr zaspali. Topánky si vyzula a bundu hodila na vešiak.  Bola som sa ešte napiť.

PO tichu som išla do svojej izby a ľahla si do postele. Rozmýšlala som čo sa dnes udialo. Bolo to ho viac než dosť na jeden deň. Prekrútila som očami, prezliekla sa do pyžama a nastavila budík na mobile.

Ako som sa prikryla perinou, tak som aj zaspala ani som si to neuvedomila.

                Ráno, bolo ako každé iné, vyšuchtala som sa z postele, dala som si sprchu a niečo si na seba navliekla. Zišla dole po schodoch, z misky s ovocím som si vzala jablko, pozdravila rodičov a Sam ma už čakala pred domom.

___________________________________________

Trošku kratšia časť. Ale aspoň nejaká :3 

2 komentáre k minulej časti fakt super (y) :D 10 komentárov máte ďalšiu časť. To zvládnete!!;D 

#Any