Evil- 10.part

V prvom rade by som vám veľmi chcela poďakovať za každú čitateľku mojej story a každej jednej čo ma nomimnovala na bestFF <3 Vážim si to neskutočne :3

,,Mali by sme niekde vypadnúť.“ Povedala opatrne Sam v jej aute. ,,Vypadnúť? Ako to myslíš?“ nechápala som.

,,Myslím, mali by sme vypadnúť z Londýna, obe. Od týchto sračiek si oddýchnuť na chvíľku.“

Mala pravdu. ,,Ale ja nemôžem vypadnúť zo školy len tak a ani ty nie.“ Pokrútila som hlavou.

,,Ale Thea, vieš dobre že môžeš, ale nechceš.“

,,Čo ak sa Matt vráti?“ pozrela som na ňu zúfalo.  Zas a znova som si spomenula na všetky jeho dotyky ktoré mi odišli. Niekam preč. Ďaleko.

,,Tak skoro sa nevráti. Dobre to vieš.  Poďme do Yorku, máme tam dom, Oddýchneme si, Ja od Bena a ty, ty si aspoň prevetráš hlavu.“

,,Sam..“

,,Sprav to pre seba a pre mňa prosím!“ pozrela na mňa keď sme stáli na červenej.  Bola som tak zaujatá svojimi problémami že som si vôbec neuvedomila že bolo totálne rozrušená. Jej hlas sa triasol a nebol ani zďaleka pokojný.

,,Čo sa deje ?“ opýtala som sa jej s vážnym výrazom na tvári. ,,Nič.“ poklepkala po volante.

,,To teda vidím Sam, mne nemusíš klamať.“ Nástojčila som na svojom.

,,Pohádala som sa s Benom, trochu viac ako zvyčajne, proste...“  odmlčala sa.

,,Spravil ti niečo?“ zhrozila som sa. ,,Nie, čo si sa zbláznila. Len sme sa pohádali fakt dosť.“

,,Kvôli čomu?“

,,Nechcem to riešiť. Len si chcem oddýchnuť dobre..“ povedala a stúpla na plyn.

,,Dobre, teda York?“ usmiala som sa. ,,Áno York.“ Usmiala sa aj ona len pozerala na cestu. ,,Tak nepoďme dnes do školy. Rodičia sú v robote ja sa zbalím, predpokladám že ty už zbalená si.“ Zasmiala som sa.

,,Presne tak.“

Ona to  otočila späť ku mojmu domu. Rýchlo som vybehla do mojej izby, spod postele vzala kufor, a napchala tam pár vecí. Zbehla späť po schodoch a kufor dala do auta. Sadla som si na miesto spolujazdca a mohli sme vyraziť do Yorku. Nebola to až taká dlhá cesta a my sme si ju užívali. Púšťali sme si pesničky a na chalanov sme postupne zabúdali.

,,Ako bolo včera?“ usmiala som sa a nohy si vyložila na palubnú dosku. ,,Vieš že si to vlastne ani nepamätám?“ zasmiala sa. ,,Teda pamätám si, dosť, ale potom som sa pohádala kvôli tomu s Benom, ale neriešim to.“ Potriasla hlavou.

,,Tento výlet patrí nám.“ Usmiala som sa a nastavila malíček. Ona si ho spojila so svojim a potriasla.

,,Len nám, žiadny chalani, žiadne stresy. Len my.“ Usmiala sa.

Prikývla som hlavou a pridala hlasitosť, išla mi v rádiu moja obľúbená pesnička v rádiu a ja som začala spievať. Viem že som na spev naozaj talent nemala ale komu to vadilo?

Sam sa tiež pridala. Vážne, keby ste ju počuli, tá ma hlas. Vážne jej závidím, všetci jej to tvrdíme ale ona si to nechce pripustiť. Je úžasná. A ešte lepšia kamarátka. Vie čo potrebujem. Vie že si potrebujem proste niekedy oddýchnuť.

Nechápem ako, alebo prečo.

Je to najlepšia kamarátka. Je medzi nami také silné puto že sa to nedá popísať. Presne vie ako sa cítim, ozve sa mi v tú sekundu kedy to najviac potrebujem.  Mám pocit, že sa jej nestačím odplácať, koľko toho ona pre mňa robí. Mám pocit akoby to nestačilo. Ale ja sa snažím.

Viem že nie som dokonalá, viem že jej problémy nevycítim tak ako ona moje. Viem to.  Vadí mi to, ale neviem to zmeniť, hocijak sa snažím, nikdy nebudem pre ňu tak dobrá kamarátka ako je ona pre mňa.

Pozrela som sa von oknom, svetlá nejakého mesta, vôbec netuším kde sme boli, sami mihotali pred očami. Za necelú pol hodinku sme boli na diaľnici a ja som pozorovala tabule s nápismi miest.

York- 85 km

Výborne, ani nie hodinku a sme tam. Pár krát som v tom domčeku bola, nie je to veľký dom, aspoň tak si ho pamätám. Ale je veľmi útulný.

Všetko je tam zariadene skromne a príde mi to ako druhý domov. Viem že ak by som sa potrebovala odreagovať od Londýna tak York je to správne miesto. Tu nie sú takí ľudia ako tam.

Tu sú ľudia milí, nie sú násilnícki a sebeckí. Nemyslia len na seba. Presne toto by som potrebovala.

Potrebovala by som pocit že niekam zapadám.

Ale samozrejme že niekam zapadám. Som predsa v Pearls ale to nie je také. Je to ako moja druhá rodina, to síce áno. Ale Pearls mi príde, na mňa príliš, sebecké.

Je to sebecká rodina.

Nepotrebujem ju k životu ja to viem. Ale potrebujem niekde zapadať. Desí ma predstava že by som ostala sama. Desí ma predstava že by som ja sama musela čeliť vonkajším problémom. Desí ma to, že raz príde deň, keď sa už nebudem môcť schovať za kabát Pearls.

Viem to a nie je mi to ukradnuté.

,,Slečna McAnzie, zobudíme sa zo snenia.“ Usmiala sa na mňa z pred volanta Sam.

Vážne som snívala alebo reálne rozmýšľala?

Zasmiala som sa. ,,Ja nesnívam.“ Našpúlila som protestne pery. ,,Mala by si začať. Snenie je vážne super.“ Pohladila ma po vlasoch a umiala sa ako ustarostená mamička.

,,Poďme už dnu.“ Bola som ako maličké 3ročné dievčatko ktoré sa tešilo na Disneyland.

,,Si neskutočná.“ Zasmiala sa Sam. ,,Ja viem láska.“ Otvorila som dvere a narovnala sa.

Pozrela som sa smerom na krásny, malý domček. Už som sa nevedela dočkať ako si zapálime v krbe a budeme si užívať každú voľnú minútu.

,,To budem tie kufre vynášať sama?“ vytrhla ma zo snenia Sam ktoré stála pri kufri auta.

,,Jasné prepáč.“ Zasmiala som sa a išla vytiahnuť svoj.

Ona len pokrútila hlavou. Môj kufor nebol ťažký, veď na pár dní ani nič nepotrebujem.

,,Máš kľúče?“ povedala som keď sme už stáli pri dverách. ,,Nie vieš.“ Zasmiala sa.

,,Irónia?“ nadvihla som obočie, niekedy naozaj neviem či to myslí ironicky alebo nie.

,,Tak ne asi.“ Zasmiala sa a zo svojej bundy vytiahla kľúče. Postupne začala skúšať všetky, kým tam jeden nezapadol. ,,Už by si si vážne mohla zapamätať ktorý tam patrí.“ Zasmiala som sa.

,,Ale no ták! Nechodím sem až tak často.“ Vyplazila jazyk.

Otvorila dvere a do nosa mi udrela vôňa starého nábytku. To bolo asi jediné negatívum ktoré na tomto dome vidím.

S týmto domom sa mi spájajú tie najkrajšie spomienky.

Veľa rát sme tu boli my, banda, Sam, Matt, Ben, Chad a ja.

Húlili sme, smiali sme sa. Aj keď si viac z toho nepamätám ale viem že to boli úžasné noci strávené s úžasnými ľuďmi.

Netuším koľko tu budeme. Je utorok, možno do piatku. Tri dni bez školy. Na víkend asi pôjdeme späť do Londýna, možno skôr, veď čo ak sa Matt vráti.

,,Môžeš tam prestať stáť ako solný stĺp t?“ zo smiechom sa ku mne ozvala Sam.

,,Veď jasné prepáč.“ Pokrútila som hlavou.

_______________________

Viem, že to nie sú dlhé časti, a tiež viem že už určite čakáte či sa niečo stane. NEbojte sa, už v ďalšej časti to bude viac napínavé:) A ešte raz veľmi pekne ďakujem :3 <3 

Už idú prázdniny takže budem mať konečne viac času na písanie častí, plánujem minimálne každý druhý deň :3 Viem že v tomto nie som veľmi spoľahlivá, ale už sa táto story rozbehne tak vás to bude aj viac baviť:) 

Ešte raz ďakujem ste perfektné dievčatá <3

 Any, xoxo