Samozrejme
že som súhlasila. Potrebovala som resetnúť hlavu. Aj keď je nedeľa. Zajtra
bolehlav bude určite. Ale nemôžem si nechať ujsť párty.
Matt ma
nahneval, ale nie tak že by niečo spravil. Ale seriem na to že mi nik nič
nepovie, nikdy. Samozrejme že aj ja mám pred ním isté tajnosti ktoré mu
nepoviem, ale to kam ide, čo ide vybaviť alebo to že sa len tak vyparí a nič
mi nepovie, to mi vadí.
Na čo mi je
taký vzťah.
A k tomu
všetkému sa priplietol aj tamten kokot. Vážne. Netuším čo na ňom vidím, ak
vôbec na ňom niečo vidím.
Aké má Matt
oči? Zelené? Asi. No Zayn ich má hnedé,
také hlboké hnedé. Keď sa do nich
pozriem neviem, čo z nich mám vyčítať. Všetko to má v jeho očiach.
Majú takú orieškovú farbu, ale mám dojem že keď má inú náladu tak sa zmenia.
Možno to je len moje presvedčenie.
Mám pocit ako
keby som ho poznala, ako keby som poznala všetko čo robí. Ako keby som ho
poznala dlhšie než Matta.
Potrebujem
ho dostať von z hlavy a to hneď, na to je najlepší priateľ alkohol.
Siahla som
si do zadného vrecka nohavíc, vytiahla kľúče a otvorila dvere. Zväzok som
hodila do sklenej misky čo sme mali na botníku. ,,Čaute.“ Pozdravila som mojich
fotrovcov.
Vyzula som
si topánky a hodila ich na rohož, kožák zavesila na vešiak .
V ponožkách
som išlahorepo schodoch, kde som narazila na moju matku. ,,Mami, dnes
potrebujem robiť so Samathou projekt na angličtinu, tak pôjdem k nej, asi
u nej aj prespím nevadí?“ klamať sa
nemá. No v mojom prípade.
,,V poriadku
Thea, som rada že sa tak venuješ škole.“ Usmiala sa na mňa
Aj ja ťa
neznášam.
Samozrejme
že svoju matku neznášam, aj svojho otca, celú svoju rodinu. Nevážili si ma keď
som bola dieťa. Načo si ho robili keď sa o neho nevládali postarať. Ako
trojročná som skončila v detskom domove a ako štrnásťročnú si ma
vzali naspäť. Mala som asi desať tisíc pestúnskych rodičov, no bola som
nezvládateľná od mala. Ako náhle moji rodičia po jedenástich rokoch prišli na
to že splodili dieťa, vzali si ma naspäť. Nechápem prečo. To som radšej mohla
ostať hentam.
Akosi ma
zobrali, hneď sa mi ospravedlňovali typom že oni to tak nemysleli, len nevedeli
čo robiť. Že ma milujú.
Toľké
sračky.
Neznášam
ich. Neznášam to ako predstierajú že ma majú radi, že im na mne záleží.
Neznášam celú
túto hru.
Bývam tu už
štyri roky ani len netušia čo je moje obľúbené jedlo, čo rada robím vo voľnom
čase.
Netušia koho
milujem.
Nevedia o mne
nič, tak ako sa obliekam, tak hodnotia moje názory. Ja ich nechápem. Nič mi do
života nedali, len vzali.
Rozmýšlam čo
by bolo, keby som sa vôbec nenarodila. Mám dojem že by to bolo lepšie.
Ale teraz,
som potrebovala vymyslieť nejaký outfit na tú párty. Pozerala som ako omráčená
do skrine. Vôbec ale vôbec som netušila po čom siahnuť. Nakoniec som si vzala,
čierne silonky, kraťasy a čierne tielko. No a čo, nechcelo sa mi nič
vymýšlať. Do kúpeľne som sa išla namaľovať.
Výrazné
čierne dymové líčenie, ako štetka. Do kabelky som si vzala lesk na pery,
zapaľovač, pre istotu, peňaženku, mobil a zišla som po schodoch. Do ruky
si vzala čierne štekle, kožák do ruky.
Pozdravila
som sa rodičom a smerovala k Sam domov.
Nechodím
autom, nemám vodičák, a nechce sa mi vodičák urobiť. Vážne je to
zbytočnosť, kam chcem tam ma vozia.
Bolo niečo
okolo šiestej večer, takže tma ešte nebola. Vážne milujem keď na mňa z áut
trúbia alebo pískajú. Je to trápne, nie som predsa žiadny pes. A ja už svojho mám, aj keď..
Sam bývala v dome,
v takej prepichovej štvrti. Prachatí dedkovia, s mladými štetkami.
Klasika. Neznášam zlatokopky. Panebože, štetky. Nikdy tak nechcem skončiť.
Moje plány
do budúcnosti. Mať krásnu rodinu a deti..
Dosť vtipné
na moju momentálnu situáciu, je možné že skončím o pár mesiacov mŕtva niekde
v Temži.
Vážne, som
pripravené asi na všetko, toto je tá najpravdepodobnejšia z mojich budúcností.
Ale chcela
by som žiť pokojne, niekedy ľutujem že som v Pearls. Aj keď, vážne,
milujem ich, sú super ale..
Niečo mi
chýba..
Zaklopala
som Sam na dvere. Otvorila mi nenalíčená. ,,Nalíčiš ma?“
,,Hovorí sa
ahoj zlatko.“ Zasmiala som sa. ,,A jasné že nalíčim.“ Usmiala som sa.
,,Milujem
ťa.“
Pokrútila
som hlavou, vie mi spraviť vždy náladu. V obývačke mala rozťahané šminky.
,,rodičov nemáš doma?“
,,Nie,
odišli, niekam do Švédska či to do akej riti. Chápeš, obchodné stretnutia.“
,,Hej
chápem.“ Usmiala som sa.
Sam som
nalíčila podobne ako mňa, akurát že hnedými očnými tieňmi. ,,Si taká krásna.“ Usmiala
som sa nad svojim dielom.
Pozrela sa
do zrkadla a zatlieskala. ,,Si super.“ Usmiala sa. ,,Príde po nás Ben?“
nadvihla som obočie. ,,Hej mal by tu byť o .. teraz.“ Zasmiala sa keď sa
pozrela na hodinky.
,,Zavolaj
mu.“ Usmiala som sa a podala jej zo stolíka mobil. ,,Dobrý nápad.“
Sam mi prišla
kao takáýý malý popletko.
,,Je dva
bloky od nás, tak poďme už von.“ Usmiala sa. Vzala som si kabelku. Lesk som sa
natrela na pery kým sme čakali na Bena.
Keď som
zazrela čierne BMWčko tak som vedela že je to on. Mal slabosť na autá, vlastnil
asi štyri. Vážne, neviem z kade na to berie prachy, nechcem to radšej ani
vedieť.
,,Ste
krásne.“ Usmial sa na nás. ,,ešte aby sme neboli.“ Zasmiala som sa.
,,u koho je
to párty?“ opýtala sa Sam. ,,Asi nepoznáte. Max, sa volá ten týpek. Moj dobrý
kamoš. Fakt, je popiči.“ Usmiala sa do spätného.
Nebýval
ďaleko, len asi na druhej strane Londýna. Fakt krátko, asi len polhodina
vcesty.Vďaka že neboli zápachy lebo by
som asi niečo roztrieskala. Neznášam keď niekto býva na druhej strane Londýna,
je to tak nanič. Londýn je zbytočne veľký. Ježiš.
Keď sme už
boli na tom sľubovanom mieste, hemžilo sa to tam ľuďmi.
Feel like a project
X.
Vážne, miestami
to tam tak pripadalo, len tu asi nikto nebude páliť strom. Ale boli tu
sfetovaní ľudia, Rozbité stoličky a to sme len teraz prišli. Celkom sa
teším.
Ben náš
išiel predstaviť tomu Maxovy. Bol celkom zlatý. Mal kučierky a hneď sa
usmieval od ucha k uchu keď nás uvidel. Buď bol nahulený alebo mal dobrú
náladu.
,,Max toto
je Sam, moja frajerka a Thea, naša najlepšia kamarátka.“ Predstavil nás Ben.
,,Máš naozaj
veľmi peknú kamarátku.“ Usmial sa na mňa. No ježiš. Nechcem mu hovoriť že mám
frajera, je t trápne. Mám frajera a ani tu so mnou neni.
Išla som
pomedzi ľudí, nevedela som odtiaľ vymotať. Cestou som si vzala pivo zo stolíka,
niekto ma tľapol po riti. Neriešila som.
Vymotala som
sa konečne na záhradu. Kde som si odchytila Bena.
,,Ben, fakt
rýchlo, čo do riti robí Matt?“ vyprskla som.
,,Zlato, on
ti všetko povie v najvhodnejší okamih ver mi.“
,,Do piče..“
,,Prepáč..“
pokúsil sa o úsmev. ,,To je v poriadku.“
Nie nie je.
Prišlo mi zle. TO bude asi tým “mentolovým cukríkom“ čo som si vzala od jedného
chalana. A zapila som to pivom. Držím v ruke asi druhé. Vyšla som na
hlavnú ulicu. Bolo tu veľa áut. A ďalšie prichádzalo.
Biele.
Matt..
Jasné že je
to on. Bože vďaka tak som sa o neho bála. Zaparkoval a keď vystúpil. Doslova
som sa mu hodila okolo krku.
,,Milujem
ťa.“ Povedala som. Vážne, začínam si uvedomovať že ho naozaj milujem. Panebože načo
som to ja myslela pri niekom inom keď tu mám dokonalého muža ktorého môžem mať
kedykoľvek.
,,Ja teba
viac.“ Usmial sa.“
Stláčala som
ho čo najsilnejšia. Ako som vedela. Nechcem aby mi odišiel.
,,Thea pozri
sa na mňa.“ Povedal vážne. Zodvihla som zrak a trošku som odstúpila.
,,Mám problémy,
obrovské problémy a musím na chvíľku odísť. Neruším na koľko a netuším kde.
Keby si hocičo potrebovala je tu Ben, on vie čo robiť. V byte mám číslo
účtu, ešte tam sú nejaké peniaze. Keby si ich potrebovala tak ich kľudne miň.“
Nechápala
som, všetko sa mi vlievalo do jedného keď povedal že odchádza.
,,Ja..“
,,Nič
nehovor.“ Povedala silno ma objal. ,,Proste si uži túto noc, toto nie je lúčenie
navždy. Len na nejakú dobu.“
Ja bez neho
umriem. On nemôže odísť. Nemôže. Nezvládnem to.
,,Matt ja to
nezvládnem.“ Zafňukala som. ,,Zvládneš, zvládla si aj horiše. Jasné?“
Mala som byť
na takéto veci pripravená. ,,jasné..“ objala som ho silno. Naklonil sa ku mojim
perám a ja som konečne pocítila jeho teplé pery na mojich. Obtrel ich o moje
a jazykom mi vošiel do mojich. Bežne by som s ním najprv pobojovala
ale teraz je úplne iná situácia. Teraz som sa jeho bozkom oddávala. Odsunul sa
odo mňa.
,,A ešte
niečo.. milujem ťa.“ Usmial sa. Mne sa slzička vynorila z oka.
Práve som
stratila zmysel života. Na určitú dobu.
______
Prepáčte, nemám na písanie čas. Prichádza leto a janemám čas ani zapnúť počítač, nei toešte word:) ďakujem za komentáre, pokračujte, keď tu bude veľaa komentárov tak bude aj časť. ľúbim vás xoxo :-* #Any
bomba, teším sa na nové a dá sa povedať, že na toto som v podstate čakala :3
OdpovedaťOdstrániťfuhaa, tak to som až tak prezrádzala?:D ďakujem:)
OdstrániťFest dobré, teším na ďalšiu dúfam že bude skôr ako táto :D
OdpovedaťOdstrániť