Evil - 8. part

Samozrejme že som súhlasila. Potrebovala som resetnúť hlavu. Aj keď je nedeľa. Zajtra bolehlav bude určite. Ale nemôžem si nechať ujsť párty.

Matt ma nahneval, ale nie tak že by niečo spravil. Ale seriem na to že mi nik nič nepovie, nikdy. Samozrejme že aj ja mám pred ním isté tajnosti ktoré mu nepoviem, ale to kam ide, čo ide vybaviť alebo to že sa len tak vyparí a nič mi nepovie, to mi vadí.

Na čo mi je taký vzťah.

A k tomu všetkému sa priplietol aj tamten kokot. Vážne. Netuším čo na ňom vidím, ak vôbec na ňom niečo vidím.

Aké má Matt oči? Zelené? Asi.  No Zayn ich má hnedé, také hlboké hnedé. Keď  sa do nich pozriem neviem, čo z nich mám vyčítať. Všetko to má v jeho očiach. Majú takú orieškovú farbu, ale mám dojem že keď má inú náladu tak sa zmenia. Možno to je len moje presvedčenie.

Mám pocit ako keby som ho poznala, ako keby som poznala všetko čo robí. Ako keby som ho poznala dlhšie než Matta.

Potrebujem ho dostať von z hlavy a to hneď, na to je najlepší priateľ alkohol.

Siahla som si do zadného vrecka nohavíc, vytiahla kľúče a otvorila dvere. Zväzok som hodila do sklenej misky čo sme mali na botníku. ,,Čaute.“ Pozdravila som mojich fotrovcov.

Vyzula som si topánky a hodila ich na rohož, kožák zavesila na vešiak .

V ponožkách som išlahorepo schodoch, kde som narazila na moju matku. ,,Mami, dnes potrebujem robiť so Samathou projekt na angličtinu, tak pôjdem k nej, asi u nej aj prespím nevadí?“  klamať sa nemá. No v mojom prípade.

,,V poriadku Thea, som rada že sa tak venuješ škole.“ Usmiala sa na mňa

Aj ja ťa neznášam.

Samozrejme že svoju matku neznášam, aj svojho otca, celú svoju rodinu. Nevážili si ma keď som bola dieťa. Načo si ho robili keď sa o neho nevládali postarať. Ako trojročná som skončila v detskom domove a ako štrnásťročnú si ma vzali naspäť. Mala som asi desať tisíc pestúnskych rodičov, no bola som nezvládateľná od mala. Ako náhle moji rodičia po jedenástich rokoch prišli na to že splodili dieťa, vzali si ma naspäť. Nechápem prečo. To som radšej mohla ostať hentam.

Akosi ma zobrali, hneď sa mi ospravedlňovali typom že oni to tak nemysleli, len nevedeli čo robiť. Že ma milujú.

Toľké sračky.

Neznášam ich. Neznášam to ako predstierajú že ma majú radi, že im na mne záleží.

Neznášam celú túto hru.

Bývam tu už štyri roky ani len netušia čo je moje obľúbené jedlo, čo rada robím vo voľnom čase.

Netušia koho milujem.

Nevedia o mne nič, tak ako sa obliekam, tak hodnotia moje názory. Ja ich nechápem. Nič mi do života nedali, len vzali.

Rozmýšlam čo by bolo, keby som sa vôbec nenarodila. Mám dojem že by to bolo lepšie.

Ale teraz, som potrebovala vymyslieť nejaký outfit na tú párty. Pozerala som ako omráčená do skrine. Vôbec ale vôbec som netušila po čom siahnuť. Nakoniec som si vzala, čierne silonky, kraťasy a čierne tielko. No a čo, nechcelo sa mi nič vymýšlať. Do kúpeľne som sa išla namaľovať.

Výrazné čierne dymové líčenie, ako štetka. Do kabelky som si vzala lesk na pery, zapaľovač, pre istotu, peňaženku, mobil a zišla som po schodoch. Do ruky si vzala čierne štekle, kožák do ruky.

Pozdravila som sa rodičom a smerovala k Sam domov.

Nechodím autom, nemám vodičák, a nechce sa mi vodičák urobiť. Vážne je to zbytočnosť, kam chcem tam ma vozia.

Bolo niečo okolo šiestej večer, takže tma ešte nebola. Vážne milujem keď na mňa z áut trúbia alebo pískajú. Je to trápne, nie som predsa žiadny pes.  A ja už svojho mám, aj keď..

Sam bývala v dome, v takej prepichovej štvrti. Prachatí dedkovia, s mladými štetkami. Klasika. Neznášam zlatokopky. Panebože, štetky. Nikdy tak nechcem skončiť.

Moje plány do budúcnosti. Mať krásnu rodinu a deti..

Dosť vtipné na moju momentálnu situáciu, je možné že skončím o pár mesiacov mŕtva niekde v Temži.

Vážne, som pripravené asi na všetko, toto je tá najpravdepodobnejšia z mojich budúcností.

Ale chcela by som žiť pokojne, niekedy ľutujem že som v Pearls. Aj keď, vážne, milujem ich, sú super ale..

Niečo mi chýba..

Zaklopala som Sam na dvere. Otvorila mi nenalíčená. ,,Nalíčiš ma?“

,,Hovorí sa ahoj zlatko.“ Zasmiala som sa. ,,A jasné že nalíčim.“ Usmiala som sa.

,,Milujem ťa.“

Pokrútila som hlavou, vie mi spraviť vždy náladu. V obývačke mala rozťahané šminky. ,,rodičov nemáš doma?“

,,Nie, odišli, niekam do Švédska či to do akej riti. Chápeš, obchodné stretnutia.“

,,Hej chápem.“ Usmiala som sa.

Sam som nalíčila podobne ako mňa, akurát že hnedými očnými tieňmi. ,,Si taká krásna.“ Usmiala som sa nad svojim dielom.

Pozrela sa do zrkadla a zatlieskala. ,,Si super.“ Usmiala sa. ,,Príde po nás Ben?“ nadvihla som obočie. ,,Hej mal by tu byť o .. teraz.“ Zasmiala sa keď sa pozrela na hodinky.

,,Zavolaj mu.“ Usmiala som sa a podala jej zo stolíka mobil. ,,Dobrý nápad.“

Sam mi prišla kao takáýý malý popletko.

,,Je dva bloky od nás, tak poďme už von.“ Usmiala sa. Vzala som si kabelku. Lesk som sa natrela na pery kým sme čakali na Bena.

Keď som zazrela čierne BMWčko tak som vedela že je to on. Mal slabosť na autá, vlastnil asi štyri. Vážne, neviem z kade na to berie prachy, nechcem to radšej ani vedieť.

,,Ste krásne.“ Usmial sa na nás. ,,ešte aby sme neboli.“ Zasmiala som sa.

,,u koho je to párty?“ opýtala sa Sam. ,,Asi nepoznáte. Max, sa volá ten týpek. Moj dobrý kamoš. Fakt, je popiči.“ Usmiala sa do spätného.

Nebýval ďaleko, len asi na druhej strane Londýna. Fakt krátko, asi len polhodina vcesty.Vďaka že neboli zápachy lebo  by som asi niečo roztrieskala. Neznášam keď niekto býva na druhej strane Londýna, je to tak nanič. Londýn je zbytočne veľký. Ježiš.

Keď sme už boli na tom sľubovanom mieste, hemžilo sa to tam ľuďmi.

Feel like a project X.

Vážne, miestami to tam tak pripadalo, len tu asi nikto nebude páliť strom. Ale boli tu sfetovaní ľudia, Rozbité stoličky a to sme len teraz prišli. Celkom sa teším.

Ben náš išiel predstaviť tomu Maxovy. Bol celkom zlatý. Mal kučierky a hneď sa usmieval od ucha k uchu keď nás uvidel. Buď bol nahulený alebo mal dobrú náladu.

,,Max toto je Sam, moja frajerka a Thea, naša najlepšia kamarátka.“ Predstavil nás Ben.

,,Máš naozaj veľmi peknú kamarátku.“ Usmial sa na mňa. No ježiš. Nechcem mu hovoriť že mám frajera, je t trápne. Mám frajera a ani tu so mnou neni.

Išla som pomedzi ľudí, nevedela som odtiaľ vymotať. Cestou som si vzala pivo zo stolíka, niekto ma tľapol po riti. Neriešila som.

Vymotala som sa konečne na záhradu. Kde som si odchytila Bena.

,,Ben, fakt rýchlo, čo do riti robí Matt?“ vyprskla som.

,,Zlato, on ti všetko povie v najvhodnejší okamih ver mi.“

,,Do piče..“

,,Prepáč..“ pokúsil sa o úsmev. ,,To je v poriadku.“

Nie nie je. Prišlo mi zle. TO bude asi tým “mentolovým cukríkom“ čo som si vzala od jedného chalana. A zapila som to pivom. Držím v ruke asi druhé. Vyšla som na hlavnú ulicu. Bolo tu veľa áut. A ďalšie prichádzalo.

Biele.

Matt..

Jasné že je to on. Bože vďaka tak som sa o neho bála. Zaparkoval a keď vystúpil. Doslova som sa mu hodila okolo krku.

,,Milujem ťa.“ Povedala som. Vážne, začínam si uvedomovať že ho naozaj milujem. Panebože načo som to ja myslela pri niekom inom keď tu mám dokonalého muža ktorého môžem mať kedykoľvek.

,,Ja teba viac.“ Usmial sa.“

Stláčala som ho čo najsilnejšia. Ako som vedela. Nechcem aby mi odišiel.

,,Thea pozri sa na mňa.“ Povedal vážne. Zodvihla som zrak a trošku som odstúpila.

,,Mám problémy, obrovské problémy a musím na chvíľku odísť. Neruším na koľko a netuším kde. Keby si hocičo potrebovala je tu Ben, on vie čo robiť. V byte mám číslo účtu, ešte tam sú nejaké peniaze. Keby si ich potrebovala tak ich kľudne miň.“

Nechápala som, všetko sa mi vlievalo do jedného keď povedal že odchádza.

,,Ja..“

,,Nič nehovor.“ Povedala silno ma objal. ,,Proste si uži túto noc, toto nie je lúčenie navždy. Len na nejakú dobu.“

Ja bez neho umriem. On nemôže odísť. Nemôže. Nezvládnem to.

,,Matt ja to nezvládnem.“ Zafňukala som. ,,Zvládneš, zvládla si aj horiše. Jasné?“

Mala som byť na takéto veci pripravená. ,,jasné..“ objala som ho silno. Naklonil sa ku mojim perám a ja som konečne pocítila jeho teplé pery na mojich. Obtrel ich o moje a jazykom mi vošiel do mojich. Bežne by som s ním najprv pobojovala ale teraz je úplne iná situácia. Teraz som sa jeho bozkom oddávala. Odsunul sa odo mňa.

,,A ešte niečo.. milujem ťa.“ Usmial sa. Mne sa slzička vynorila z oka.

Práve som stratila zmysel života. Na určitú dobu.

______

Prepáčte, nemám na písanie čas. Prichádza leto a janemám čas ani zapnúť počítač, nei toešte word:) ďakujem za komentáre, pokračujte, keď tu bude veľaa komentárov tak bude aj časť. ľúbim vás xoxo :-* #Any